Berlín 11. novembra (TASR) - Nový izraelský minister zahraničných vecí Benjamin Netanjahu začal svoje pôsobenie na zodpovednom poste prekvapujúcou myšlienkou: vyslovil sa za prijatie Izraela do Európskej únie, všíma si v poznámke Konečná stanica túžby: Európa, dnešné vydanie pravicovo-liberálneho nemeckého denníka Die Welt.
Za členstvo Izraela v EÚ hovoria podľa šéfa izraelskej diplomacie historické kultúrne a náboženské dôvody, skutočnosť, že veľa tamojších obyvateľov pochádza z Európy a napokon demokracia, ku ktorej sa hlási tak blízkovýchodný Izrael ako aj starý kontinent.
Noviny upozorňujú, že členstvo Izraela by prinieslo Európe mnohé výhody, ale len na určitý čas. Európska únia by sa už o malú chvíľu zlomila pod náporom problémov, ktoré by realizácia Netanjahuovho nápadu so sebou priniesla: počnúc konfliktom s Palestínčanmi, cez spory, aké miesto zaujíma štát Izrael v citlivom regióne Blízkeho východu až po záplavu agrárneho trhu izraelskými poľnohospodárskymi výrobkami. Príliš veľká by bola takisto obava pred masovým prisťahovalectvom.
To isté však platí aj o Turecku, konštatuje denník.
Od začiatku prístupových rokovaní s krajinami strednej a východnej Európy sa objavuje tendencia zamieňať si Európsku úniu s poskytovateľom rozvojovej pomoci. "Len s pomocou Bruselu sa naša krajina môže modernizovať a obyvateľstvo orientovať prozápadne," znie argument, ktorým sa Ankara snaží zdôvodniť svoj záujem o plné členstvo v únii. Akoby Európska únia disponovala silou a bohatstvom, ktoré by pomohlo vyriešiť všetky problémy sveta prostredníctvom členstva v nej, poznamenáva Die Welt.
Povinnosť zabezpečiť plnú integráciu má Brusel len voči krajinám, ležiacim v strede starého kontinentu. Ich prijatie do európskeho klubu patrí k najurgentnejším záujmom samotnej únie a obe strany stojí dosiahnutie tohto cieľa nemálo síl. Táto povinnosť sa však nemôže týkať krajín, ležiacich na okraji, či dokonca mimo európskeho kontinentu. Pred Tureckom a Izraelom netreba zatvárať dvere. Existuje predsa množstvo spôsobov ako navzájom spolupracovať bez toho, aby to ohrozovalo jednu alebo druhú stranu, uzatvára Die Welt.