Od vylodenia v Normandii uplynie 70. rokov.
BRATISLAVA. Velitelia americkej a britskej armády boli v predvečer dňa D viac než nervózni.
„Môže sa to skončiť aj najstrašnejšou katastrofou celej vojny,“ napísal si podľa BBC do denníka generál Alan Brooke, šéf generálneho štábu britskej armády.
Dwight Eisenhower, vrchný veliteľ spojeneckých vojsk a neskorší americký prezident, mal pripravený list, v ktorom prijímal plnú zodpovednosť, ak by operácia nevyšla.
Nečudo, spojenecké vojská sa v utorok skoro ráno 6. júna 1944 chystali na najväčšiu vyloďovaciu operáciu v dejinách. Počas dňa D, ako sa nazýva, chceli cez nemecké pobrežné opevnenia v Normandii dostať zhruba 150tisíc vojakov.
Ani po sedemdesiatich rokoch, ktoré od operácie uplynú v piatok, ju nikto neprekonal. „A pravdepodobne sa to už nikdy nestane,“ povedal americký historik John McManus pre USA Today.
Urýchlil koniec vojny
Podobné vyloďovacie operácie v druhej svetovej vojne sa pritom často končili krvavým kúpeľom. Počas dobýjania neveľkého atolu Tarawa v Tichom oceáne Američanom v novembri 1943 zabili a zranili tritisíc vojakov.
Keď si vo štvrtok a v piatok prídu svetoví lídri na čele s americkým prezidentom Barackom Obamom pripomenúť 70 rokov od vylodenia v Normandii, budú napokon spomínať na jeden z najväčších úspechov v boji proti Hitlerovi.
Západným spojencom sa podarilo otvoriť front proti Nemcom na západe, kam musel Hitler poslať značnú časť jednotiek vrátane kvalitných tankových divízií, ktoré by inak bojovali na východe či v Taliansku.
„Otvorením frontu na západe sa nepochybne skrátila vojna a urýchlila sa porážka Nemecka,“ povedal pre SME slovenský historik Peter Bystrický zo Slovenskej akadémie vied.