Agentúrne spravodajstvo sme nahradili autorským článkom denníky SME.
VARŠAVA, BRATISLAVA. Ako symbolika pekné, od Bieleho domu by však čakali viac.
Tak experti hodnotia plán amerického prezidenta Baracka Obamu, ktorý chce zvýšením rozpočtu o miliardu dolárov posilniť vojenskú prítomnosť v Európe.
A to väčšou rotáciou vojakov, spoločnými cvičeniami aj tréningmi. Novú základňu, po ktorej túži Poľsko z obavy pred Ruskom, Obama počas dvojdňovej návštevy vo Varšave nespomenul.
Obamovo gesto
„Miliarda nie je malé číslo, ale keď to porovnáme s celkovými nákladmi na americké základne v Európe, je to veľmi symbolické,“ myslí si analytik slovenského inštitútu CEPI Marián Majer.
Pripomína, že Američania poslali do Poľska zatiaľ len 150 vojakov.
Poľský minister zahraničia Radek Sikorski by si na poľskom území želal americkú vojenskú základňu, ktoré sú vo viacerých západných európskych štátoch, ale aj v Bulharsku či v Kosove.
„Slová nestačia,“ povedal pre Economist poľský zahraničnopolitický expert Eugeniusz Smolar.
„Prvykrát od vojny sa európske hranice zmenili silou. Poľsko tu chce vojakov NATO, nemusia byť americkí, ale musia byť z NATO,“ dodal.
Aj slovenský exminister obrany Martin Fedor (SDKÚ) by si želal viac ako len gesto. „O žiadnom zásadnom zvýšení sme nepočuli. V čase, keď nevieme, kde sa Rusko zastaví, treba, aby Európa prezentovala svoju silu,“ hovorí Fedor.
Fico spomína na 1968
To sa však nečrtá. Kým Poliaci a pobaltské krajiny by väčšie posily NATO privítali, českí aj slovenskí lídri sa k tomu stavajú odmietavo.
Slovenský premiér Robert Fico dokonca prítomnosť cudzích vojakov na Slovensku prirovnal k okupácii Československa sovietskymi vojskami.
„Spomeňme si na inváziu v roku 1968, preto je táto téma pre nás mimoriadne citlivá,“ povedal Fico po rokovaní vlády. Sám si nevie predstaviť, že by cudzí vojaci mali na Slovensku základňu alebo by obsluhovali radar.
„Ale veď to od nás ani nikto nechce,“ čuduje sa Martin Bútora, zahraničnopolitický poradca budúceho prezidenta Andreja Kisku.
Dúfa, že Ficove výroky sú len jeho osobným názorom a nie oficiálnou politikou Slovenska.
Tú vo Varšave zastúpil prezident Ivan Gašparovič, kde podporil nového ukrajinského lídra Petra Porošenka, na ktorého inauguráciu v sobotu poletí do Kyjeva, a Obamovi zopakoval slovenskú podporu pre stabilizáciu Ukrajiny.
Spojenec ako agresor
„Porovnávať brutálnu agresiu vojsk Varšavskej zmluvy k Československu so snahou aliancie zabezpečiť bezpečnosť svojich členov sa nedá,“ hovorí Bútora, ktorý v týchto dňoch finišuje správu expertov pre generálneho tajomníka NATO Andersa Fogha Rasmussena.
Odporúča v nej robustnejšiu reakciu NATO proti Rusku. „Moskva otvorene porušuje medzinárodné právo, porušuje ľudské práva a nedodržiava Helsinské dohody, nemôžeme ju už brať ako partnera,“ hovorí Bútora.
„Je absolútne scestné prirovnávať reálnu okupáciu, ktorá tu prebiehala od roku 1968, s prítomosťou spojeneckých vojsk,“ komentoval Ficove výroky exminister Fedor.
Podľa neho tým len ukázal, že lavíruje medzi Západom a Ruskom. „Keď sme takí majstri a máme armádu v takom perfektnom stave, načo sú nam potom spojenci?“
Nielen ruský prezident, ale aj slovenský premiér vníma históriu ako súčasť politiky Čítajte Zeman kritizuje Sobotku
„Je to veľmi nešťastné vyhlásenie, ktorým sa pridal k českému premiérovi,“ hovorí analytik Majer. Bohuslav Sobotka vyhlásil, že Česko s ohľadom na minulosť žiadnu pomoc NATO nepotrebuje a nepožaduje ani zvýšenie vojsk v Európe.
Český prezident Miloš Zeman to označil za chybu. „Ja by som bol k pánu premiérovi zhovievavý. On sa v živote nezaoberal zahraničnou politikou, takže sa musí ešte len učiť,“ citovala Zemana ČT 24.
Slovensko sa k hrozbám od Ruska po anexii Krymu doteraz skôr nevyjadrovalo. Až v stredu slovenský minister obrany Martin Glváč v sídle NATO spomenul, že aliancii ponúkol využitie slovenských cvičísk, najmä letisko v Lešti.
„Konečne nejaká správna reakcia voči spojencom, škoda, že neprišla pred tromi mesiacmi,“ komentoval to analytik Majer.
