„Prirodzene takéto svetlé vlasy nemám, som takzvaný špinavý blond, ale dávam si ich zosvetľovať. Napriek vtipom o blondínkach.“ A či má priateľa? „V mojom životopise je napísané slobodná. To vám musí stačiť.“ FOTO SME – PAVOL FUNTÁL
Najväčšej pozornosti mužských očí sa v slovenskom parlamente dostáva dvadsaťšesťročnej Zuzane Plhákovej. Hoci tam chodia noví poslanci už niekoľko dní, maličká, stošesťdesiatcentimetrová blondínka je stále aj objektom médií. Ak bude dostávať aj pozvania na obed, môže sa jej to hodiť. Nemá totiž doteraz žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok a býva u rodičov.
Plháková sa dala na politickú dráhu už v osemnástich rokoch. Rodičia a staršia sestra boli členmi Demokratickej únie, ona bola spočiatku jej pasívnym členom. Začiatky považuje za zložité. „Lebo sa našli starší ľudia, ktorí chceli mať moc aj v našom meste. Bol to niekedy divoký zápas.“ Ale predsedníčkou sa stala ona. „Potom sa všetko zbehlo rýchlo. Oslovili ma mladí SDKÚ Nová generácia, či nechcem kandidovať do parlamentu. Na ich kandidátke som bola osmičkou. V primárkach strany som uspela najlepšie z mladých a celkovo som skončila na devätnástom mieste.“
Podarilo sa jej to vraj vďaka tomu, že ako jediná z mladých pracovala v štruktúrach strany. Bola predsedníčkou miestnej organizácie v Nových Zámkoch, členkou krajského predsedníctva aj ústrednej rady. „Pravdepodobne preto ma ľudia zvolili, všetkých som, samozrejme, nepoznala. Asi sa rozhodovali na základe informácií z počutia a na základe životopisu. Jednoducho ja som podporila priateľov a oni podporili mňa.“
V profesijnom životopise mladej političky toho pritom veľa nie je. Tri mesiace robila asistentku v stavebnej firme v Prahe, popri štúdiu pomáhala v advokátskej kancelárii, pol roka bola na ministerstve hospodárstva. Všetko krátkodobé pracovné pomery. Svoje zamestnanie podnikovej právničky v spoločnosti Danubia Holding teda obhajuje aj z finančných dôvodov. Ako straníčka sa však zrejme skôr venovala politike.
„Najlepšie si rozumiem s Tiborom Tóthom. Poznáme sa asi najdlhšie. Býva neďaleko, robila som mu šéfku volebnej kampane, keď kandidoval na post šéfa VÚC.“ Paradoxom je, že Tóth bol na kandidátke strany až za ňou. Po tom, ako sa obaja dostali do parlamentu, ju pozval na malú oslavu. „Spočiatku bol v našom regióne mojou opozíciou, hlasoval proti mne. Ale keď sme sa viac spoznali, začali sme si rozumieť.“ Tyká si s ním aj s celým poslaneckým klubom, ale s nikým z úzkeho straníckeho vedenia.
Jej druhým profesionálnym snom v poradí je stať sa sudkyňou. Zatiaľ sa ho nevzdáva.
(rom)
