Býva blízko Prezidentského paláca, no Schustera nekritizuje. Bodaj by to robil – prezident dával pred voľbami celkom neprezidentsky najavo, že by rád rokoval s Robertom Ficom ako novým premiérom. Jediné, čo možno podpredsedovi Smeru na Schusterovi prekáža, „je jeho násilná blízkosť ku katolíckej cirkvi“.
Hovorí sa, že Zala zreštituoval po svojom dedovi zámoček a že je „za vodou“. Jeho byt v lukratívnej časti Bratislavy, v Starom Meste, je ukážkou dobrého vkusu, ale aj finančného zázemia. Tento vyštudovaný filozof však hovorí, že všetko je výsledkom jeho šikovnosti – a úveru. Sám si našiel prázdne priestory a odkúpil ich od mesta. „Do rekonštrukcie som investoval asi tri a pol milióna, ktoré som získal z hypotekárneho úveru z VÚB.“
FOTO SME – PAVOL FUNTÁL
Byt je dvojpodlažný. „Pretože môj kamarát architekt zistil, že časť, ktorá má rovnú strechu, možno nadstaviť.“ Luxus tam nie je citeľný, skôr vidieť zmysel pre detail. „Tieto farebné vistáže, čo oddeľujú kuchyňu od obývacieho priestoru, zachytávajú v rozličných častiach dňa niekoľko škál hry so svetlom.“ Okná sú čo najväčšie, izby priestranné, zapratané sú len dve susediace pracovne – tisíckami kníh. „Je ich okolo päťtisíc.“ Na stene visí obraz Zalovho deda Tida Gašpara. „Od Zmetáka.“
Gašpar bol ministrom kultúry za slovenského štátu a komunistický režim ho v roku 1949 zatvoril na osemnásť rokov. „Mal však silný korienok a po návrate žil až do svojej sedemdesiatky. Napriek tomu, že mu lekár dával len sedem mesiacov života.“ Keď deda zatvorili, jeho rodinu vysťahovali do dedinky, kde ľudia vymreli na týfus. „So sebou si mohli zobrať len pätnásťkilový balík na osobu. Steny tam museli najskôr vylajnovať kravským lajnom kvôli dezinfekcii.“
Keď sa dedo exminister vrátil, mal malý Boris osem rokov. „Príslušníci ŠtB sa stále špacírovali okolo nášho domu, no aj tak sme počúvali Slobodnú Európu. Raz som dokonca povedal pred nejakým policajtom, že idem počúvať tie správne vlny a mama ma potom doma zrúbala.“ Napriek tomu sa Zala dostal na školu, študoval filozofiu. „Chceli ma vyhodiť až v treťom ročníku, keď zistili, kto sú moji starí rodičia. To som sa už nedal.“
FOTO SME – PAVOL FUNTÁL
Urobil si dokonca doktorát, tesne po návrate z vojny. „Vyhodili ma až z Akadémie, na dvakrát. Dlhé roky som robil robotníka, aj v pražskej Kotve, kde som v pivnici obchodného domu lisoval papier.“ Potom robil na Slovensku spoločenskú zábavu, stretával sa s mladou generáciou v bistre v Kryme alebo v kaviarni U Michala. „Nechcem sa stavať do disidentskej polohy. Bola skôr v tom zmysle, že sme sa tam spolu cítili dobre.“ S tými ľuďmi sa rozišiel krátko po revolúcii. „Odtrhol som sa od VPN a spoluzakladal SDSS.“
Zámoček nereštituoval sám, ale napoly s príbuznými. „Zatiaľ sme doň iba investovali peniaze.“ Ak sa dohodnú, chceli by ho predať na budúci rok. (dam)
