Byt Borisa Zalu je zrekonštruovaný so všetkou precíznosťou. Je svetlý a priestranný. Dve miestnosti sú však zapratané poriadne. Knihami. FOTO SME – PAVOL FUNTÁL
O Borisovi Zalovi sa v kuloároch hovorilo, že bude šéfom parlamentného výboru na kontrolu SIS. Stal sa ním nominant HZDS. Keby Smer zostavoval koalíciu, počítal s kreslom predsedu poslaneckého klubu. Nemá ani túto funkciu. Nakoniec zostal radovým poslancom.
Čo sa stalo? Nemožno hľadať príčinu v niekoľkých hodinách po vyhlásení povolebných prognóz? Zala bol tesne po ich zverejnení jediným zo špičky politického subjektu, ktorý chodil do televíznych diskusií. Zvládol ich s absolútnou istotou, profesionálne. Fico sa z volebného debakla Smeru spamätal až o pár dní. Možno mohol vyjednávať s Mečiarovým hnutím, že Smer obsadí post šéfa výboru na kontrolu SIS a človek z HZDS zasadne na stoličku šéfa výboru pre Vojenské spravodajstvo. Neurobil tak.
Nepociťuje teda Zala, že úspech sa v jeho strane neodpúšťa? Neobával sa šéf, že sa stal jeho podpredseda za pár povolebných dní vďaka psychickej odolnosti a pohotovosti v politických debatách prisilnou dvojkou v strane? „V tom povolebnom šoku, ktorý sme všetci mali, som si toto vôbec neuvedomoval. Vystúpení bolo veľa. Nemal som predstavu, kam chodí predseda, kam Monika. Robert mi zavolal, choď tam a tam, nepýtal som sa, kam ide on.“
Nakoniec sedeli v prvom povolebnom televíznom štúdiu predsedovia všetkých parlamentných strán okrem Smeru a HZDS. Fico opäť vyvolal zdanie, že je Mečiarovi v niečom podobný. To by malo vyhodnotiť aj predsedníctvo funkčného necentralistického subjektu. Nepoškodilo to Smeru?
„Myslím si, že nie. Robert je dosť psychicky zdatný človek, nie je labilný. Rozdiel v našom psychickom stave bol možno v tom, že ja som s konečným volebným výsledkom nespájal žiadne očakávania. Do vlády som nechcel ísť vôbec, od začiatku som chcel pôsobiť v parlamente.“
Skoroprezidentská minulosť
Súčasný podpredseda Smeru je jedným z jeho piatich zakladateľov. V marci 1999 začal v tíme s Ficom, Flašíkom, Beňovou a Ferom Határom uvažovať o možnosti vzniku nového subjektu. Vtedy už kandidoval na post prezidenta SR. Dnes sa to javí tak, akoby si v súťaži priamej voľby hlavy štátu neveril. Alebo že chcel iba spropagovať svoju osobu.
„Nie je to tak. Aj keď treba rozlišovať čas. Na konci to naozaj bolo o prezentácii osoby. Už to nemalo iný význam.“ Zala je totiž presvedčený, že po vstupe šéfa HZDS do boja o post prezidenta už išlo len o súboj Mečiar vs. Schuster. „Keď som sa rozhodol kandidovať, terajšia vládna koalícia mala aspoň štyroch kandidárov – oficiálne Schustera a neoficiálne Vášáryovú, Michala Kováča, Šveca. Opozíciu nezastupoval nik.“
Tvrdí, že preto šiel do súťaže. „Vtedy mi všetkých päť podpredsedov HZDS tvrdilo, že ich šéf kandidovať nebude. Bola by to úplne iná atmosféra, rozhodovanie obyvateľstva by vyzeralo inak. Vladimír Mečiar bol hlavnou príčinou Schusterovho zvolenia.“
Zala nakoniec získal len 45-tisíc hlasov, volilo ho 1,3 percenta občanov. Do kampane investoval pol milióna, najmä od sponzorov. „Myslím, že tí v tomto prípade neočakávajú, že sa im investícia vráti. Päťstotisíc bolo inak veľmi málo. Podľa mojich informácií Mjartan investoval okolo dvadsať miliónov.“
Politická minulosť
Zala je považovaný za prezentátora svojej osoby aj preto, že bol v SDSS, že pracoval pre Stred, SOP aj Rudolfa Schustera. „To sú legendy. Pre Stred som nikdy nerobil. S Tomášom Weissom som bol v kontakte až na konci, keď som urobil transformáciu a preniesol Stred okrem Ivana Mjartana do Smeru. Ani pre Schustera som nerobil. Iba som bol v Slovenskej národnej rade šéfom jeho sekretariátu. Je pravda, že SOP ma požiadala, aby som jej urobil program, aj som o tom rozmýšľal. Nakoniec som sa rozhodol, že nie.“
Zala bol podozrievaný aj z príklonu k HZDS. „To je tak – občas HZDS urobilo aj to, čo som ja pokladal za rozumné. Niežeby som k nemu inklinoval. O Mečiarovej osobe som si nikdy nerobil ilúzie. Ale nepochybne som privítal myšlienku inej ekonomickej reformy, ako bola Klausova, nepochybne som bol náchylný na konfederačný model usporiadania Česko-Slovenska. Ale nikdy sa mi nepozdával štýl ich politiky.“
Mečiar chcel, aby mu Zala po rozdelení republiky robil poradcu. „Ja som sa s tou myšlienkou chvíľu aj pohrával. Ale po konflikte, ktorý sa začal medzi predsedom HZDS a Michalom Kováčom, som sa rozhodol, že to robiť nebudem.“
Schusterova minulosť
Napriek tomu, že Schuster kreslo prezidenta získal, a Zala nie, podpredseda Smeru hovorí, že má s hlavou štátu veľmi dobré vzťahy. „Najmä posledný rok. Ale drienkovicu spolu každý deň nepijeme. Ani každý druhý.“ Hovorilo sa, že Schuster príliš okato pred voľbami preferoval Smer. „Možno mu vyhovuje z hľadiska názorového. Napokon, veľmi dobre sme si porozumeli v otázke štátnej doktríny.“
Je teda nadšený aj prezidentovými vyjadreniami typu, že van den Linden si má dať pozor na slovenských lekárov? „Slovenská žurnalistika, tváriaca sa veľmi avantgardne, mi pri posudzovaní prezidenta pripadá ako škrupulózny malomeštiak, ktorému prekážajú anakondy, Brazília i každé zrnitejšie Schusterovo vyjadrenie.“
Zo Zalovho pohľadu sú tie vyjadrenia vraj ešte nudné. „Myslím si, že chcete navliecť na prezidenta ten štýlovo najgýčovejší obliečik. A pritom mám SME veľmi rád pre jeho informačný obsah a dosah. Kupujem si ho každý deň napriek odlišnému ideovému názoru.“
Možno je to tým, že SME nemá rado komunistov, vysielame signál k človeku, ktorého dedo Tido Gašpar bol šestnásť rokov vo väzniciach v Leopoldove, Valdiciach a na Mírove. „Bude to tým,“ konštatuje vnuk ministra kultúry za slovenského štátu Boris Zala.
