Pred tromi rokmi povedal, že vo vzduchu cítiť niečo ako pred prvou svetovou vojnou. Dnes sa pýta, ako sa rieši situácia vo svete, kde už zjavne neplatí povojnová dohoda. Spravidla novým silovým konfliktom – vojnou, po ktorej nasleduje mierová dohoda, ktorá znovu usporiada svet. Kyjevský rodák, český novinár a bývalý riaditeľ ruského vysielania Rádia Sloboda JEFIM FIŠTEJN.
Pred týždňom sa v Európskej únii konali voľby, v ktorých bodovali rôzne neštandardné zoskupenia. Čím to je?
Relatívny úspech euroskeptických, antiintegračných strán súvisí s problémami Únie. Zvykne sa hovoriť, že na vine je deficit demokracie. Ten nepochybne existuje, ale je otázka, či je to špecificky európska záležitosť. Únavu z demokracie možno vidieť vo všetkých politických systémoch západného sveta. Lenže vidieť aj to, že žiadnu alternatívu k súčasnému politickému systému nikto nevyslovil, nevytvoril, nevymyslel. Keď akumulovaná energia nedostane voľný priechod, nastávajú rôzne výbuchy alebo ide do slepých ramien. Myslím si, že mnohé zo strán, ktoré sa tvária ako euroskeptické, sú takými slepými ramenami.
Vidíte medzi nimi nejaké rozdiely?
Napríklad Geert Wilders je jedným z najcivilizovanejších krajných pravičiarov. Nemyslím si, že ide o xenofóbiu, strach z cudzincov, ale skôr o racionálnu úvahu, pretože problém neregulovaného prisťahovalectva je skutočne vážny. A keď sa nebude riešiť racionálne, dôjde k výbuchu neracionálnych reakcií. Preto tieto strany delím. Existuje ešte jedno rozdelenie, ktoré sa ukázalo v súvislosti s ukrajinskou krízou. Putin naraz získal spojencov v podobe euroskeptických, protifederalistických a najmä xenofóbnych strán. Na Putinovej strane sú aj strany obdivovateľov Hitlera, nacizmu, popieračov holokaustu. A tu treba rozlišovať – na Západe sú strany, ktoré sú proti prisťahovalectvu, Európskej únii a pritom chcú problémy Západu riešiť prostriedkami vlastnými Západu, teda napríklad pomocou parlamentnej demokracie.
Napríklad?
Napríklad Wilders, ale i britská UKIP. Na druhej strane sú poľskí, belgickí neonacisti – to sú strany, ktoré nechcú riešiť problémy Západu jemu vlastnými prostriedkami. V Británii existuje UKIP a je tam aj Britská národná strana, ktorá je rasistická, obdivuje Hitlera a obdivuje Putina. UKIP je voči Putinovi zdržanlivá. Wilders je ešte zdržanlivejší. Rovnako škótski a katalánski separatisti, talianska Liga severu. Teda keď hovoríme o úspechu týchto strán v európskych voľbách, musíme povedať, že je to pestrá paleta, ktorá prakticky nemá spoločné tmeliace idey. Vidieť to na českom prípade. Aj ODS, aj Slobodní sú skeptickí, ale nie sú proti európskym hodnotám. Nárast reprezentácie týchto strán vôbec neznamená, že vznikla nejaká alternatíva. Škót nerozumie maďarskej traume z Trianonu – to sú také rozdiely, že sa nejakej zmeny neobávam.
EÚ sa už dlhé roky hovorí o čoraz tesnejšej Únii. Prispeje k ďalšiemu zblíženiu ukrajinská kríza?
Neviem, či k zblíženiu v zmysle federalizácie – to asi nie, ale kríza rozhodne mala akýsi efekt precitnutia, uvedomenia si novej reality a vybudenia Únie a Západu. Vegetujúce NATO dostalo znovu zmysel existencie. Mnohí v NATO úplne vážne hovorili, že v prípade útoku na Pobaltie aliancia nebude plniť piaty paragraf zmluvy. Táto drobná kríza mala tonizujúci efekt a myslím si, že mnohí, aj v Spojených štátoch, kde momentálne vládne taká bylinožravá administratíva, pochopili, že keby sa NATO nepostavilo za svojich členov, nemalo by ani právo existovať. Je to vec, ktorá celý západný civilizačný okruh postavila pred ultimatívnu otázku, či bude svoje hodnoty brániť, alebo sa rozpadne. Myslím si, že zatiaľ to malo pozitívny efekt.
Na celú Úniu alebo len na jej štáty, prípadne len na časť štátov?
Mohli by sme nájsť odlišnosti, ale asi na Úniu ako celok. Mohli by ste mi namietnuť, že Nemci niečo povedali, takisto Francúzi, ale to nie je najdôležitejšie. Zostáva v podvedomí, že máme do činenia s agresívnym celkom, ktorý nerešpektuje pravidlá hry. Nehovorím, že zajtra celý ten blok začne vystupovať ako jeden muž, ale bolo to preň vytriezvenie.
Nemalo prísť niečo také po ruskej invázii do Gruzínska? Vtedy to neprišlo, tak prečo by to malo prísť teraz?
Je to proces, ktorý má rôzne etapy a ako vidíme, nie je dokončený. Možno si Západ po Gruzínsku hovoril, že sa to skončilo, ale dnes vidno, že sa to neskončilo a ani sa to teraz skončiť nemôže. Putinov režim nemôže nepokračovať v začatom diele, pretože by to bolo nebezpečné preň samotný. Zapálil oheň a keď naň neprikladá, vyhorí. Putin zaviedol národ na vojnový chodník a keby teraz povedal, že skončil, obrátilo by sa to proti nemu.
Momentálne je pre Putina výhodnejšie udržovať národ vo vojnovom stave?
