LONDÝN. Britská vláda sa s komisiou vyšetrujúcou okolnosti zapojenia Londýna do vojny proti Iraku po dlhých rokovaniach dohodla na podmienkach odovzdania a následného zverejnenia komunikácie medzi vtedajším premiérom Tonym Blairom a americkým prezidentom Georgeom W. Bushom.
Informovala o tom vo štvrtok samotná komisia, známa ako Chilcotova.
Tá dlho žiadala vládu o povolenie na prístup ku komunikácii, ktorú označuje za kľúčovú pre jej verdikt vo veci obvinení Blaira zo zatiahnutia krajiny do neopodstatnenej vojny.
Komisia dostala povolenie na analýzu a zverejnenie niektorých citlivých častí, no plné znenie vyjadrení zostane tajné. Podľa komisie bude materiál "kľúčový pre pochopenie záverov vyšetrovania".
Publikáciu komunikácie údajne blokoval samotný Blair, ale aj americká vláda, ktorá sa obáva dopadov pre jej záujmy a imidž. Nakoniec sa však obe strany dohodli na odovzdaní a následnom zverejnení vybraných častí z písomnej komunikácie a prepisov telefonickej komunikácie. Termín ich vydania známy nie je, stať by sa tak však malo ešte tento rok.
Otázny je jej následný dopad pre opozičnú Labouristickú stranu, ktorú Blair dlho viedol. O rok sa totiž v Británii konajú parlamentné voľby.
Verejné vyšetrovanie okolností, za ktorých Británia v roku 2003 napriek odporu verejnosti vstúpila do vojny s Irakom, sa začalo v novembri 2009.
Nariadil ho vtedajší premiér Gordon Brown a poveril ním päťčlennú komisiu na čele so sirom Johnom Chilcotom. Komisia síce skúma opodstatnenie invázie do Iraku ako aj okolnosti účasti krajiny, no nemá kompetencie, aby určila, či bola vojna legálna.
Invázia sa uskutočnila na základe tvrdení, že vtedajší iracký vodca Saddám Husajn vlastní zbrane hromadného ničenia. Tie sa však nikdy nenašli. Británia poslala do Iraku 45-tisíc vojakov, najviac po USA.
