Moskva 10. novembra (TASR) Moskva a Brusel pravdepodobne dospeli ku kompromisu v otázke Kaliningradskej oblasti ruskej enklávy na pobreží Baltského mora, ktorej po vstupe Poľska a Litvy do únie hrozila izolácia.
Ruský senátor za Kaliningradskú oblasť Nikolaj Tulajev dnes vyhlásil, že na rokovaniach s Európskou úniou sa v minulých dňoch podarilo nájsť kompromis, ktorý bude potvrdený písomne v pondelok za účasti ruského prezidenta Vladimira Putina na summite Rusko-EÚ v Bruseli. Kompromisné riešenie má podobu zjednodušených tranzitných víz vydávaných automaticky pre všetkých ruských cestujúcich.
"Každý občan Ruska získal bezpodmienečné právo na tranzit po železnici" smerom do Kaliningradu a späť, uviedol senátor Tulajev s tým, že Moskva dosiahla to, po čom dlho volala.
"Áno, víza budú (zo strany Litvy) zavedené, ale dosiahli sme to, aby pritom neboli ukrátené ústavné práva občanov Ruska," vysvetlil senátor.
"Je to umelo vytvorený problém. To je jednoznačné. V čom je pre svetové spoločenstvo problém, keď sa naši občania cestujú z jednej oblasti Ruska do druhej? Tak to aj napíšte!," povedal pre TASR 35-ročný vojak z povolania Jevgenij, jeden z cestujúcich vlaku číslo 150 na trase Kaliningrad-Moskva. Jevgenij zaplatil za cestovný lístok 2200 rubľov (3300 Sk). Víza by mu ani tak nevadili, nemali by však stáť veľa a ich získanie by nemalo predstavovať problém.
Vlak z Kaliningradu priviezol na Bieloruskú železničnú stanicu v Moskve po 24 hodinách cesty asi 850 ľudí. Týždenne premáva medzi Moskvou a Kaliningradom v každom smere desať vlakov.
V praxi má mať kompromis Moskvy s Bruselom od 1. júla 2003 takúto podobu: cestujúci vlakom si bude musieť okrem cestovného lístka zobrať cestovný pas alebo v Rusku platný doklad totožnosti. Na hraniciach s Litvou pasová kontrola dá každému pasažierovi zjednodušené vízum, pravdepodobne v podobe kartičky. Tú na výstupnej pasovej kontrole pasažier vráti.
Ruskí občania, ktorí budú do Kaliningradu cestovať autobusmi či autami, by mali dostať viacnásobné vízum. Dlhodobé víza udelí Litva aj zamestnancom železníc a špedičných firiem.
Počas prechodného sedemmesačného obdobia má byť zachovaný status quo. Toľko teória. Skutočnosť je ale značne iná. Ruské železnice na všetky svoje pobočky rozoslali nariadenie, že od 17. novembra si cestujúci môžu lístok na vlak do Kaliningradu či z Kaliningradu do Moskvy kúpiť len vtedy, ak ukážu pas a vízum.
"Kolegovia sa obávajú, že cestujúcich od 17. novembra ubudne a od januára bude premávať aj menej vlakov. Od 17. novembra budú cestujúci potrebovať víza. Železnica o tom oficiálne informovala a naši cestujúci o tom vedia," povedala pre TASR Vaľa, 32-ročná sprievodkyňa vlaku Kaliningrad-Moskva. Vyzerá to tak, že Kaliningrad sa od Ruska úplne oddelí. Niektorí ľudia nadávajú - kto ako," dodala. X X X
Enkláva Kaliningrad s 950.000 obyvateľmi je najzápadnejším ruským územím. Do sovietskych rúk sa bývalé východné Prusko dostalo v apríli 1945, a o jeho budúcnosti Moskva nemala dlhú dobu jasno. Do ruského vnútrozemia sa preto po vojne vlakmi vyvážali kvalitné tehly a žulová dlažba.
Až do roku 1946 bola enkláva súčasťou ZSSR ako Königsberská oblasť so správnym strediskom v meste Königsberg. Bývalé nemecké mesto Königsberg v roku 1947 Moskva premenovala na Kaliningrad a oblasť sa zmenila na kaliningradskú podľa sovietskeho predvojnového premiéra Michaila Kalinina.
V roku 1947 Stalinov režim zorganizoval deportácie pôvodného nemeckého obyvateľstva a do opustených obydlí nasťahoval príslušníkov slovanských národov z Ruska, Bieloruska a Ukrajiny.
Povojnová obnova oblasti sa stále odkladala a sovietsky vodca Nikita Chruščov údajne uvažoval o odovzdaní oblasti východnému Nemecku. Sovietski komunisti na svojom novom teritóriu nielen váhali s obnovou, ale dokonca systematicky likvidovali dôkazy nemeckej histórie.
Do vzduchu vyhodili množstvo budov, medzi inými aj kostoly, kráľovský zámok a univerzitu Albertina. História tejto oblasti sa stala v ZSSR na desaťročia tabu pre obyvateľov i pre historikov.
(spravodajca TASR Bohdan Kopčák) dem
