PARÍŽ, TEL AVIV. Francúzsky prezident Francois Hollande vyzval na reformu Európskej únie.
Je to jeho reakcia na výsledky volieb do Európskeho parlamentu vo Francúzsku, kde zvíťazili radikálne, často protieurópske strany.
Únia je podľa Hollanda neefektívna, vzdialená problémom občanov a príliš zasahuje do niektorých oblastí.
Francúzsky líder si tiež myslí, že spoločenstvu sa síce podarilo prekonať krízu v eurozóne, ale za príliš vysokú cenu.
"Tvrdé úsporné opatrenia v ľuďoch len prehĺbili pocity skľúčenosti," povedal Hollande, ktorého socialisti vo voľbách skončili na treťom mieste.
"Európska únia v tejto podobe nemôže pokračovať. Musí byť jednoduchá, jasná a efektívna," vyhlásil v prejave k národu.
Cieľ - naštartovať rast
Nemecká kancelárka Angela Merkelová a jej kresťanskí demokrati si síce pripísali ďalšie víťazstvo, no celkový obraz podľa nej nie je dobrý.
Merkelová si podobne ako Hollande myslí, že Únia by sa mala zmeniť. Štandardné strany by mali pracovať na tom, aby sa zlepšila európska ekonomika, nastal rast, zvýšila sa konkurencieschopnosť a pribudli pracovné miesta.
"To je najlepšia odpoveď sklamaným ľuďom, ktorí volili tak, ako sme si neželali," povedala kancelárka podľa BBC.
Po zmenách v Únii volá aj britský premiér David Cameron. Európski lídri tiež vyjadrili znepokojenie nad nízkou volebnou účasťou.
Odchádzajúci šéf Európskej komisie Jose Manuel Barroso si myslí, že v Únii by sa malo debatovať o tom, prečo voliči neprišli, či prečo volili protestne.
Židia a moslimovia sa spájajú
Nárastom radikálov sú znepokojené aj európske židovské a moslimské organizácie.
Niektoré sa dokonca spájajú, aby sa spolu bránili. Chcú počuť od politikov, že nedovolia, aby radikáli udávali tón.
Predseda Európskeho židovského kongresu Moše Kantor si myslí, že sobotňajší útok v Židovskom múzeu v hlavnom meste Európy, v Bruseli, je "jasným príkladom nedostatku bezpečnosti, chýbajúcej tolerancie a pocitu strachu", ktoré sa rozmohli v Európe a ktoré ovplyvnili aj volebné rozhodnutia Európanov.
"Je hrozná hanba, že európski daňoví poplatníci musia financovať rasistických politikov," povedal pre denník Jerusalem Post šéf židovskej náboženskej obce v Nemecku Dieter Graumann.
Európski židia upozorňujú hlavne na silné pozície ultrapravicových strán v Maďarsku, Grécku či Rakúsku ale aj niektorých škandinávskych krajinách.
Moslimovia sa zasa obávajú protiimigračných strán z Francúzska či Británie a tiež zoskupení, ktoré volajú po tom, aby sa "zaradili" do spoločnosti a navrhujú, aby sa vzdali svojich náboženských tradícií.
Zhromaždenie európskych moslimov a židov, čo je organizácia spájajúca lídrov oboch náboženstiev vyhlásila, že voľby obe skupiny len zblížili. Nemusí to však platiť pre všetkých.
Izraelský denník Jediot Achronot napísal, že aj medzi európskymi židmi sú takí, čo sa neobávajú nárastu radikálov, lebo v tom vidia nástroj na zastavenie "islamizácie" Európy.
