TEL AVIV. Pápež František po nedeľnom pobyte na palestínskych územiach v pondelok v mimoriadne zabezpečenom Jeruzaleme s takmer prázdnymi ulicami absolvoval zastávky významné pre jeho hostiteľov.
Múr nárekov, pamätník holokaustu Jad Vašem a ako prvý pápež aj Herzlovu horu. To Izraelčania veľmi zdôrazňovali.
Zakladateľ sionizmu Theodor Herzl mal ťažké srdce na Vatikán za to, že v roku 1904 pápež Pius X. odmietol vyjadriť podporu jeho plánom na židovskú domovinu. Bol to dlho pretrvávajúci postoj.
Zmierenie u Herzla
Diplomatické vzťahy Vatikán a Izrael nadviazali až za Jána Pavla II. V pondelok pápež na Herzlov hrob položil veniec. Podľa argentínskeho rabína Avrahama Skorku to mal byť symbol zmierenia.
Tak ako v Betleheme aj v Jeruzaleme neplánovane navštívil pamätník obetí terorizmu. Izraelčania sprevádzajúci pápeža potvrdili, že to bolo na želanie premiéra Netanjahua a malo to vyvážiť pápežovu modlitbu pri betlehemskej bezpečnostnej bariére.
Jehudit, ortodoxná židovka z jednej z najstarších jeruzalemských štvrtí Mea Šearim, nebola pápežovou návštevou v Jeruzaleme nadšená. Jej muž sa chodí každý deň modliť k Múru nárekov a v pondelok sa tam pre obmedzenia v doprave nemohol dostať načas.
„Pre nás to znamená, že tento deň ani nebol,“ vysvetľuje. Neznamená to však, že Jehudit patrí k tým, čo by pápeža pri Múre nárekov najradšej nevideli. „Doma ma vychovali k úcte k zbožným ľuďom.“
Pápežova návšteva Jeruzalemčanov buď nezaujímala, alebo ju hodnotili pozitívne.
Príliš odvážny František
Skupine študentov v jednej z kaviarní pri Hebrejskej univerzite bolo sympatické, ako dôstojne sa správal k ľuďom, čo prežili holokaust, ktorých stretol v Jad Vašem. Všetkým šiestim pobozkal ruku.
„Je to dobrý človek, to vidieť. Rozpráva potichu, asi je typ, ktorý skôr počúva,“ meditovali študenti.
Izraelčania zdesení pápežovým prístupom k vlastnej bezpečnosti sa rozhodli neriskovať a na niektorých uliciach obyvateľom vraj dokonca poradili aj to, aby sa radšej ani nepozerali z okna.
