BRUSEL, PRAHA, BERLÍN. Vo voľbách do Európskeho parlamentu síce obhájili dominanciu tradičné strany, no populisti a radikáli zvýšia svoje zastúpenie až na štvrtinu.
V deň volieb im vyhovovala nízka účasť vo viacerých krajinách a v kampani nepopularita úsporných protikrízových opatrení.
Volebná účasť v celej Európe je na úrovni 43 percent.
Európske médiá označujú výsledky za politické zemetrasenie.
Kde bodovali nacionalisti
Kým v Holandsku populisti Geerta Wildersa skončili na treťom mieste so ziskom štyroch kresiel a neskrývali sklamanie, vo Veľkej Británii vyhrala nacionalistická strana UKIP (Nezávislá strana Veľkej Británie) Nigela Farageho najmenej 23 kresiel.
Za euroskeptikmi skončili Labouristi s 25,5 percentami a tretí konzervatívci premiéra Davida Camerona s 24 percentami.
O ďalšie rozrušenie sa postaralo Francúzsko, kde dosiahol krajne pravicovo orientovaný Národný front svoj prvý úspech v národných voľbách
Silný výsledok sa čakal aj v prípade Národného frontu Marine Le Penovej vo Francúzsku. Podľa exitpollov získal 25 percent hlasov a dosiahol víťazstvo.
Paradoxne z peňazí Únie teraz dostanú ešte väčšiu podporu na propagáciu svojich útokov proti „bruselskému monštru“, napísal britský denník Financial Times.
Úspech nacionalistov vo Francúzsku a Veľkej Británii bude mať podľa britského denníka väčší vplyv v domácej politike ako pri hlasovaní v Bruseli.
V oboch prípadoch sa očakávalo, že radikáli predstihnú najsilnejšiu ľavicovú stranu a tradičnú pravicu.
Boj proti prisťahovalcom
V Rakúsku uspela protieurópska strana Slobodných FPÖ, ktorá otvorene vystupuje proti prisťahovalcom. Hlas jej podľa odhadov dalo skoro dvadsať percent voličov.
V Taliansku dosiahlo dobrý výsledok Hnutie piatich hviezd bývalého komika Beppe Grila, ktorý zaplnil pred voľbami Námestie San Giovani v Ríme.
Zvíťazila však stredoľavá Demokratická strana talianskeho premiéra Mattea Renziho. Opozičná strana Forza Italia bývalého premiéra Silvia Berlusconiho skončila tretia.
V Nemecku získala mimoparlamentná euroskeptická strana Alternatíva pre Nemecko (AFD) asi šesť percent hlasov.
Vďaka zrušeniu hranice zvoliteľnosti sa so ziskom jedného percenta dostane do europarlamentu aj neonacistická Národnodemokratická strana Nemecka (NPD).
V Dánsku zvíťazila euroskeptická Dánska ľudová strana zameraná proti imigrantom. Mandáty sa euroskeptikom ušli aj vo Švédku či Fínsku.
V Česku sa darilo TOP 09
V Česku sa darilo opozičnej pravicovej strane TOP 09 kniežaťa Karla Schwarzenberga, ktorá skončila s takmer 16 percentami na druhom mieste tesne za hnutím ANO. O dve percentá menej získalo ČSSD.
Uspela aj euroskeptická Strana slobodných občanov, ktorej sa ujde jeden mandát.
Voliť prišlo 18 percent, čo niektorí pripisujú bývalému českému prezidentovi a euroskeptikovi Václavovi Klausovi.
Ten počas volebnej soboty priznal, že prvýkrát od roku 1989 váhal, či vôbec ísť voliť.
„Faktor Václava Klausa zohral veľkú rolu. Rozprávka o zlom Bruseli a dobrej národnej vláde tu otravuje atmosféru,“ povedal v televízii Prima líder kandidátky TOP 09 Luděk Niedermayer.
V Maďarsku vyhral vládny blok Fidesz-KDNP s vyše 50 percentami. Ultrapravicový Jobbik získal 15-percentnú podporu a predbehol Maďarskú socialistickú stranu.
Víťazom v Poľsku sa s tesným náskokom stalo opozičné hnutie Právo a spravodlivosť, ktoré tesne predbehlo vládnu Občiansku platformu premiéra Donalda Tuska.
Obe najsilnejšie strany v Poľsku prekročili 30-percentnú podporu a získali rovnaký počet 19 kresiel v zákonodarnom zbore EÚ.
V Belgicku išlo aj o vládu
V Belgicku rozhodovali voliči v nedeľu nielen o europoslancoch, ale aj o svojom novom parlamente.
V krajine rozdelenej na prevažne po holandsky hovoriace Flámsko a frankofónne Valónsko nebola riadna vláda už 541 dní a nové voľby mali tento pat prekonať.
Po sčítaní takmer polovice hlasov voličov získala holandsky hovoriaca strana N-VA Barta De Wevera 34 percent flámskych hlasov v parlamente.
Socialistická strana premiéra Elia Di Rupa získala vo frankofónnom Valónsku 29 percent hlasov. Výsledky pravdepodobne budú opäť znamenať zdĺhavé rokovania.
Litovčania popri eurovoľbách rozhodovali, či predĺžia v prezidentských voľbách mandát svojej obľúbenej „železnej lady“ Dalii Grybauskaiteovej.
Kritička ruskej invázie na Krym, držiteľka čierneho opasku v karate a uznávaná ekonómka získala 58 percent hlasov a funkciu obhájila.
V Grécku síce zvíťazila radikálna ľavicová strana Syriza, no nedosiahla taký silný výsledok, aby mohla ohroziť vládu premiéra Antonisa Samarasa.
V Španielsku vládna konzervatívna Ľudová strana síce eurovoľby tesne vyhrala, no s predchádzajúcim volebným obdobím stratila sedem kresiel.
Druhá v poradí socialistická PSOE dosiahla 23 percent , ale tak isto stratila sedem kresiel.
Zo strát dvoch veľkých strán profitovali hlavne ľavicové zväzy a regionálne strany, ako aj menšie konzervatívne a liberálne zoskupenia.
Veľkým prekvapením volieb v Španielsku bola ľavicovo orientovaná strana Podemos, založená v roku 2013, ktorá sa do EP dostala s piatimi zástupcami.
Konzervatívne opozičné strany zaznamenali úspech vo voľbách v Chorvátsku, Slovinsku i Bulharsku. V Rumunsku sú, naopak, jasným víťazom vládnuci socialisti.
