Podľa jeho teórie však boli antické sochy a reliéfy, predovšetkým z archaického obdobia (6. stor. pred n.l.), často dotvorené bronzovými doplnkami, ako boli prilby, brady či pohlavné orgány.
Schäfer, ktorý pôsobí na nemeckej univerzite v Greifswalde, si ako 'eyecatcher' vybral známu náhrobnú stélu, ktorá pôvodne stála na hrobe mladého bojovníka Aristióna a je momentálne vystavená v Národnom múzeu v Aténach. Aristión tak po archeológových zásahoch získal nielen helmu, svetácky posunutú do tyla hlavy, ale aj bronzovú ochranu na svoje pohlavie.
Schäferove pozorovania platia len pre sochy zo 6. a 5. storočia. Archeológovia sa už desaťročia divili, prečo sa na niektorých jemne vypracovaných sochách a reliéfoch vyskytujú zvláštne zhrubnuté miesta, pre ktoré doposiaľ nebolo jasného vysvetlenia. Až Schäfer prišiel s na prvý pohľad veľmi jednoduchým, ale zároveň presvedčivým vysvetlením: na zhrubnutých miestach boli upevnené detaily z iných kovov, najmä z bronzu.
Na Aristiónovi, ktorý je vyobrazený na svojej náhrobnej stéle, bolo vždy divné, že aj keď má bujnú hrivu vlasov okolo uší a na zátylku, temeno hlavy má lysé. Niečo také ako vyholené hlavy stredovekých mníchov vtedy určite nebolo v móde, priečilo by sa to vtedajšej gréckej estetike.
Návštevníkom v Aténskom múzeu síce tvrdia, že Aristión má na sebe vlnenú vložku pod helmu, avšak Schäfer je presvedčený, že práve táto časť hlavy nemala byť pôvodne viditeľná, ale bola zakrytá dodatočne nasadenou prilbou z bronzu.
Podobným spôsobom doplnil napríklad aj známu sochu Aristodika. Svoje inovujúce videnie antických sôch prezentoval Schäfer prvýkrát na výstave v Univerzitnej knižnici Greifswalde, kde takýmto spôsobom doplnil sadrové odliatky patriace univerzite.
Práve rozsiahla univerzitná zbierka sadrových odliatkov dala jeho tvorivosti voľný priebeh, pretože na samotných origináloch by mu žiadne múzeum nedovolilo nič meniť.
