Pri poslednom sčítaní ľudu v roku 2002 sa na Ukrajine hlásilo k slovenskej národnosti približne 2500 obyvateľov. V slovenských spolkoch sa angažuje okolo 6-tisíc ľudí.
Podľa odhadov žije v krajine našich východných susedov asi 15-tisíc obyvateľov so slovenskými koreňmi.
Aj oni veľmi citlivo vnímajú krviprelievanie a separatistické snahy na východe krajiny. A dúfajú, že nedeľňajšie voľby hlavy štátu nezmyselný konflikt, ktorý ohrozuje celú krajinu, ukončia.
S dušou Čechoslováka
„V bývalom režime sme boli všetci občanmi Sovietskeho zväzu, mohli sme si uvádzať akurát ukrajinskú národnosť,“ hovorí plynulou slovenčinou Ivan Latko, zakladateľ a predseda Užhorodského spolku Slovákov a Klubu Tomáša Garriguea Masaryka v Užhorode. „Iné národnosti akoby na Ukrajine neexistovali, komunisti chceli vykynožiť naše korene.“
Sedíme v jeho príjemne chladivej pracovni obvešanej starými mapami prvej Československej republiky, portrétmi prvého československého prezidenta Tomáša Garriguea Masaryka, spoluzakladateľa spoločného štátu Milana Rastislava Štefánika, Ľudovíta Štúra či Alexandra Dubčeka.
Z rádia naladeného na Slovenský rozhlas Miro Žbirka spieva Už len dvadsaťdva dní.
„Narodil som sa a žijem na Ukrajine. Ale telom a dušou som Čechoslovák,“ usmieva sa Ivan.
Nadšenec československej histórie Zakarpatska Ivan Letko.
FOTO - AUTOR
Sťahovanie
Ako dôkaz vyberá potvrdenie z Národného archívu v Prahe. Tam stojí čierne na bielom, že podľa záznamov zo sčítania ľudu v roku 1930 v bývalej Československej republike jeho otec Štefan Latka i jeho mama Anna sú slovenskej národnosti.
Ivanov dedo z otcovej strany pochádza od Krompách. Ešte za Rakúsko-Uhorska sa presťahoval na Ukrajinu, usadil sa v dedine Dovhe.
Keď po vojne v roku 1945 Stalin prekreslil hranice a Podkarpatskú Rus, súčasť Československa, primaľoval k Sovietskemu zväzu, celá rodina sa vysťahovala do Karlových Varov. Tam sú pochovaní aj jeho starí rodičia.
„Všetci sa rozhodli odísť – dedko, babka, otcovi dvaja bratia a dve sestry. Len on tu ostal. Nikdy som sa nedozvedel prečo.“
