Pápež František neprichádza do Izraela a na západný breh len pre to, aby navštívil tamojších kresťanov, ktorí nie sú početne zaujímavým zoskupením, ani tam nemajú reálny politický vplyv či silné slovo v bioetických alebo spoločenských témach blízkych katolíckej cirkvi.
Cesta do Svätej zeme je návšteva symbolická, pútnická a výročná, lebo tento rok uplynie päťdesiat rokov odvtedy, čo Izrael navštívil vôbec prvý pápež Pavol VI.
Vatikán a svetové pravoslávie si tiež pripomínajú 50. výročie jeruzalemského stretnutia pápeža s pravoslávnym patriarchom Atenagorasom I. po viac ako 900 rokoch otvoreného nepriateľstva známeho ako Veľká schizma.
A pretože návšteva sa tiež koná na miestach, ktoré sú rovnako ako pre kresťanské cirkvi posvätné aj pre židov a moslimov, navyše v problematickom regióne, kde opäť vybuchli snahy o mierové usporiadanie, je aj opatrnou chôdzou po rozhorúčenej pôde, kde sa ostro sleduje a hneď kriticky vyhodnocuje každý krok.
Do aj tak komplikovanej zmesi sa ešte primiešala politika, geopolitika, história, odlišná agenda hostiteľov a hosťa aj očakávania, ktoré sú také rôznorodé, že ich uspokojujúce naplnenie by sa rovnalo zázraku.
František bude štvrtou hlavou katolíckej cirkvi prichádzajúcou na miesta opísané v Novom zákone. Do kulís príbehu Ježiša z Nazaretu. Sú ešte dramatickejšie a farbistejšie ako pred viac ako dvetisíc rokmi.
"Zvyknite si. Je to Svätá zem a je to komplikované," povedala podľa AP Hana Bendcowsky z jeruzalemského Centra pre židovsko-kresťanské vzťahy, keď skupine zahraničných novinárov objasňovala celú situáciu.
Pred 50 rokmi rozbehol návštevy Izraela pápež Pavol VI. FOTO - PROFIMEDIA
Návštevy pápežov v Izraeli
- 1964 Pavol VI. - prvý pápež v Izraeli napriek tomu, že vtedy nemali Vatikán a židovský štát diplomatické vzťahy. Pápež sa zdržal v Izraeli len 11 hodín a okrem návštevy niektorých posvätných kresťanských miest ju využil hlavne na zmierenie s pravoslávnym patriarchom. Počas celého pobyt ani raz nepoužil slovo Izrael a vyhýbal sa tiež slovu žid. Súhlasil so stretnutím s izraelským prezidentom, ale nie s vrchnými rabínmi.
- 2000 Ján Pavol II. -
hoci bol druhým pápežom vo Svätej zemi, urobil niekoľko významných prvých krokov. Do Izraela pricestoval už po nadviazaní diplomatických vzťahov a potom, čo ako prvý pápež v histórii vkročil do synagógy aj do pamätníka v Osvienčime. Jeho prvým návštevníkom na súkromnej audiencii po nástupe do funkcie bol jeho židovský priateľ z detstva, vtedy už rímsky obchodník Jerzy Kluger.
V samotnom Izraeli navštívil pamätník Jad Vašem, modlil sa pri Múre nárekov a nechal v ňom odkaz, v ktorom vyjadril zármutok nad nenávisťou, perzekúciami a vyjadrovaním antisemitizmu voči židom, ktorých sa dopustila katolícka cirkev. Osobitne spomenul holokaust s tým, že niet slov, ktoré by boli schopné popísať túto hlbokú tragédiu.
Návštevu pápeža Jána Pavla II. pre jej symboliku, jeho ľudský komunikačný štýl aj osobný príbeh, keď pomohol mladučkej židovskej utečenkyni vo vojnovom Poľsku, dodnes v Izraeli považujú za historický moment. Pápežova cesta tiež výrazne podporila pútnickú turistiku do Izraela vo výročnom roku aj po ňom. - 2009 Benedikt XVI. -
pôvodom nemeckého pápeža často porovnávali s jeho predchodcom a neobišla sa bez toho ani jeho návšteva Izraela. Aj Benedikt XVI. prehovoril v Jad Vašem, ale nespomenul ani raz Nemecko, nacistov ani nevyjadril priamo ľútosť. V Izraeli to niesli ťažko aj pre to, že pápež v mladom veku ako mnohí Nemci bol členom Hitlerovej mládeže.
Analytici vtedy pripomínali, že Benediktova intelektuálna, akademická komunikácia je iná ako otvorenejšieho, v prejave citlivejšieho Poliaka Wojtylu a že jeho návšteva už nemala ráz výnimočnosti, ale bola skôr prejavom korektných, štandardných vzťahov medzi štátom Izrael a Vatikánom.
Navyše, pápežovou úlohou bolo udržiavať dialóg aj s miestnymi moslimami a hlavne chrániť záujmy izraelských kresťanov, čo vždy nemusí pôsobiť príjemne na predstaviteľov Izraela ani jeho občanov.
My a oni
"Veľmi som zvedavá na toho nového pápeža. Argentínčan, to je niečo iné ako Európania. Ratzingera (Benedikta XVI.) som nevidela naživo, lebo som mala zlomenú nohu. Keď príde, pôjdem sa pozrieť, aj keby traktory padali. Samé dobré správy o ňom počujeme," rozpráva o tento víkend sa začínajúcej pápežovej návšteve penzionovaná poľská rehoľná sestrička Milota, ktorá dožíva u svojej pranetere v Jeruzaleme. Tá je židovka.
Ako židovka sa narodila aj Milota. Potom prišla vojna a ju nechali pokrstiť. Zostala pri katolíckej viere, mladší z ich rodiny po páde komunizmu konvertovali na svoju pôvodnú vieru a vysťahovali sa do Izraela. Milotu zobrali so sebou.
Drobná stará dáma si dodnes spomína na rok 2000, keď do Izraela priletel Ján Pavol II. Pretlačila sa vtedy do prvého radu a pozdravila ho po poľsky.
"Pekné to bolo, ale povedzme si pravdu, sú veci, ktoré neprekonáme. Ani my, ani oni," hovorí 80-ročná Milota. Kto sú my a kto oni je v jej prípade trochu komplikované.
Väčšina miestnych kresťanov (rímskych katolíkov, ktorí sú tými pravými ovečkami pápeža, je 32-tisic zo 160-tisíc ľudí hlásiacich sa ku kresťanstvu) mala k svojmu vierovyznaniu priamejšiu cestu.
Narodili sa v tradičných kresťanských rodinách žijúcich na území dnešného Izraela a západného brehu dlhé stáročia. Mnohí v dedinách, v ktorých podľa Nového zákona učil v Betleheme narodený tesárov syn.
V krajine, kde dominujú židia nasledovaní moslimami sú kresťania nepočetnou menšinou ohrozovanou demografickým vývojom (v porovnaní s moslimami aj židmi majú nižšiu pôrodnosť aj vyššiu migráciu) a na niektorých miestach aj náboženskou intoleranciou.
Aj tak byť kresťanom v Izraeli aj na západnom brehu je stále relatívne bezpečnejšie ako v okolitých krajinách, kde kresťanov zabíjajú, vyháňajú či násilne nútia rešpektovať islamské právo šaríja.
Elias Ghattas, rodák z Nazaretu, kde sa František napriek očakávaniam a túžbam tamojších veriacich nezastaví, sa tak či tak chce vysťahovať. Do pápežovho rodiska Argentíny, kde už žije jeho brat. Dôvody nie sú len ekonomické, aj keď práca na synovcovej súkromnej klinike je lákavá ponuka.
"My sme tu viac ako stovky rokov a aj tak nás neuznávajú, pre Izraelčanov sme Arabi a to je nebezpečné, pre arabských moslimov sme kresťania, a teda neveriaci. Nedôverujú nám ani jedni, ani druhí," vysvetľuje svoje dôvody lekár v strednom veku, ktorého deti sú rozutekané po celom svete.
Elias, hoci je anglikán, sa na pápeža teší. "My rozdiely nejako nevnímame, je nás tu tak málo, že je to nepodstatné. Ako kresťania musíme držať spolu." Elias by od pápeža, ktorého považuje aj za svojho duchovného otca, chcel počuť niečo jasnejšie k perzekúcii kresťanov na Blízkom východe. "Srdce mi plače, keď vidím, ako trpia naši bratia a sestry v Egypte, Iraku či Sýrii. A tiež sa mi nepáčia ani útoky na našich v Gaze."
