BELEHRAD, SARAJEVO. Srbské ministerstvo poľnohospodárstva vo štvrtok požiadalo o ďalšie chlórové bielidlá, nehasené vápno a dezinfekčné prostriedky na zabránenie vzniku chorôb hroziacich po rekordných záplavách.
Srbov úrady zároveň upozornili, aby nekonzumovali potraviny a úrodu z postihnutých oblastí.
Počet obetí na životoch v balkánskom regióne stúpol na 50 a môže sa ešte zvýšiť vzhľadom na zoznam nezvestných v Srbsku, ktorý obsahuje stovky mien.
Informovala o tom tlačová agentúra Reuters.
Belehrad čaká ešte voda
Teploty už prekračujú 30 stupňov Celzia, a tak v najhoršie postihnutom srbskom meste Obrenovac, 30 kilometrov juhozápadne od metropoly Belehrad, cítiť vo vzduchu hnilobný zápach.
"Ten pach je veľmi prenikavý," uviedol belehradský chemický laborant, ktorý dobrovoľne pomáha s čistením. "Dnes sme mali na tvári rúška - čím viac voda klesá, tým je zápach neznesiteľnejší."
Za posledný týždeň zničili záplavy a zosuvy pôdy celé územné pásma Srbska, Bosny aj Chorvátska.
Na príčine boli najvýdatnejšie lejaky za posledné storočie. Voda z riek zaliala cesty, mosty a domy.
Belehrad sa pripravuje na novú záplavovú vlnu z rieky Sáva, ktorá má prísť v piatok.
No v ostatných častiach krajiny sa už začalo upratovanie a čistenie, napríklad v Obrenovci, kde zaznamenali aj väčšinu z 27 srbských obetí na životoch. V Bosne zahynulo 21 ľudí a v Chorvátsku dvaja.
Mŕtve zvieratá a míny
V najhoršie zaplavených oblastiach voda ustúpila a odhalila pozostatky mŕtvych zvierat, ktoré sa v narastajúcich horúčavách rozkladajú, tak ako potraviny a odpadky.
Vzorky zeme dokazujú, že sa v nej nachádza jedovatá zmes chemikálií, paliva a splaškov, ktoré unikli do pôdy z priemyselných podnikov, kanalizácie, benzínových púmp či zásobných nádrží.
Obrenovac je zatvorený. Polícia vo štvrtok obmedzila vstup do mesta a dovolila ho len skupine majiteľov obchodov, aby preverili napáchané škody.
Úrady najprv odstránia mŕtve telá zvierat, následne začnú proces vysušovania, dezinfekcie, hubenia hlodavcov a ďalších drobných škodcov, až potom umožnia ľuďom vrátiť sa domov.
Bosnu navštívila eurokomisárka pre medzinárodnú spoluprácu, humanitárnu pomoc a krízové opatrenia Kristalina Georgievová.
Novinárom povedala: "Najväčším problémom je dnes veľký počet mŕtvych zvierat vo vode a zmiešanie zásob čistej vody so znečistenou vodou - to vytvára veľmi vážne zdravotné riziko pre obyvateľov v týchto oblastiach."
Predovšetkým Bosna nemá špeciálne prostriedky na to, aby zabezpečila spálenie tisícov poľnohospodárskych zvierat, ktoré sa utopili počas záplav. Bosna preto požiadala susedné Srbsko a Chorvátsko o pomoc.
Ďalšie riziko predstavuje v Bosne aj 120-tisíc pozemných mín, ktoré tam zostali po vojne z rokov 1992-95, upozornila eurokomisárka Georgievová.
Záplavová voda totiž mnohé posunula mimo označených mínových polí.
