AMSTERDAM, BRATISLAVA. Hneď prvé dve krajiny, v ktorých sa vo štvrtok začali štvordňové voľby do Európskeho parlamentu, ukážu, aký veľký úspech budú mať euroskeptické a krajne pravicové strany.
Na ich výsledok nebudú čakať len v Bruseli, ešte netrpezlivejší sú samotní populisti.
Hlavne Geert Wilders, šéf holandskej krajne pravicovej Strany slobody (PVV), už týždne presviedča euroskeptickú britskú stranu UKIP, aby sa k nemu pridala.
Bez nej zatiaľ nevie dať dokopy svoju novú frakciu Európska aliancia slobody, ktorú chcú euroskeptici a populisti založiť na pôde europarlamentu po úspechu vo víkendových voľbách.
Farage nechce konkurenciu
Zatiaľ to šéf strany UKIP Nigel Farage odmieta. V apríli odmietol aj Marine Le Penovú, šéfku francúzskeho krajne pravicového Národného frontu.
Farageho strana je dnes vo frakcii Európa slobody a demokracie (EFD), kde je niekoľko euroskeptických a krajne pravicových strán. Britskí nacionalisti v nej však majú hlavné slovo.
Aj preto sa zrejme Farage, hviezda protieurópskych prejavov na youtube, neponáhľa do novej frakcie, kde sú hneď dvaja ďalší lídri - Wilders a Le Penová.
Nie je to však len súboj silných osobností, ktoré by sa zrejme nezniesli.
Farage hovorí, že mu Wilders a Le Penová nesedia obsahovo. Farage, ktorého stranu obviňujú, že je rasistická, odmieta Wildersove útoky proti moslimom a nepáči sa mu antisemitizmus Le Penovej.
Analýza inštitútu VoteWatch ukázala, že Wildersova a Farageho strana spolu na pôde europarlamentu hlasovali vo viac ako 67 percentách hlasovaní, čo je väčšia zhoda ako v prípade hlasovaní strán Wildersa a Le Penovej. Tí dokonca v poslednom období hlasovali v 49 percentách hlasovaní proti sebe.
Hľadá sa jedna strana
Wildersova nová frakcia pritom potrebuje siedmeho člena. Nová frakcia na pôde europarlamentu môže vzniknúť, ak má 25 europoslancov a zastupuje štvrtinu krajín z 28 členských štátov Únie. Teda sedem krajín.
Zatiaľ chcú do frakcie spolu s Holanďanom Wildersom a Francúzskou Le Penovou vstúpiť rakúska FPOE, belgický Vlaams Belang, Švédski demokrati a talianska Liga severu. Chýba jedna strana.
Wilders chce britský UKIP, ale zachrániť by ho mohla aj Slovenská národná strana. Ani zo Slovenska zatiaľ Wilders prísľub nemá.
Únia je slabšia, populisti silnejší. Štartujú štvordňové eurovoľby Čítajte Geert Wilders (51)
Holandský populista s výzorom Mozarta útočí na moslimov a islam, ale Holanďania ho volia zo strachu, že prídu o svoj blahobyt.
Wilders a jeho Strana slobody (PVV) sa vo voľbách do europarlamentu v roku 2009 stala druhou najsilnejšou v Holandsku, čo bol veľký úspech len tri roky po založení strany.
Blonďavý Wilders, ktorý má sám indonézske korene a účes Mozarta, sa tento rok preslávil výrokom na predvolebnom zhromaždení v Haagu, kde sa opýtal: „Chcete viac alebo menej Marokáncov?“ A masa odpovedela: Menej, menej.
Nie je klasickým pravicovým populistom. Má rád Izrael, neprekážajú mu homosexuáli, feministky a nenadáva väčšinou ani ľuďom inej rasy. Bojuje len proti imigrantom z moslimských krajín. Ako sú Marokánci.
Aj preto je najviac stráženým mužom v krajine, ktorý často mení aj sídla, kde prespí.
Najlepšie výsledky mala jeho strana v minulých európskych a tohtoročných komunálnych v meste Almere, neďaleko Amsterdamu. Wilders je tam veľmi populárny, hoci v meste nie je vysoká kriminalita ani problémy s prisťahovalcami. Mesto je moderné, čisté a liberálne. Ľudia tam však volia Wildersa práve preto, aby o toto pohodlie neprišli.
V celej krajine neboduje Wilders ani tak nenávisťou voči moslimom, skôr vyhláseniami o národnom štáte a bezpečnosti cez prísne hraničné kontroly. Holanďania sa boja, že prídu o to, čo majú.
V krajine je 7-percentná nezamestnanosť a ich krajina je na jednom z popredných miest v rebríčku Better Life Index OECD. Bojí sa však preto, že jej susedné krajiny sú v kríze. Preto ľuďom otvorené hranice a globalizácia naháňajú strach, že o všetko prídu.
Nigel Farage (50)
Strana, ktorá chce viac ako 20 rokov vystúpenie Británie z Únie, tvrdí, že nie je rasistická.
Farage sedí od roku 1999 v Európskom parlamente a od roku 2006 je šéfom euroskeptickej a nacionalistickej Nezávislej strany Veľkje Británie (UKIP).
Jeho protieurópske prejavy z Bruselu sú hitom na youtube a doma mu preferencie neustále rastú. Prvý raz v povojnovej histórii Británie by sa vo voľbách mohla stať víťazom iná strana, než sú labouristi či konzervatívci.
Strana, ktorá už viac ako 20 rokov žiada vystúpenie krajiny z Únie, je proti imigrantom a proti svadbám homosexuálov, aj keď registrované partnerstvá jej neprekážajú.
V eurovoľbách v roku 2009 dostala strana 16,5 percenta. Teraz by to malo byť viac ako 20 percent. Kým v marci by ju podľa inštitútu YouGov volilo 23 percent, v apríli by jej dalo hlas 31 percent, čo znamená, že by porazila labouristov, ktorí klesli z 32 percent na 24 percent.
Strana sa pred eurovoľbami musela brániť obvineniam, že je rasistická. Jeden z jej štyroch predvolebných plagátov, ktoré aj odborníci označili za protieurópske a rasistické, je napísané: „26 miliónov Európanov hľadá prácu – čiu prácu chcú?“
