BRATISLAVA. Najhoršia kríza, akú Európska únia zažila od svojho vzniku, ju oslabila ekonomicky i politicky.
Po záchranných balíčkoch pre krachujúce krajiny a tvrdých úsporných opatreniach, ktoré spôsobili rekordnú nezamestnanosť medzi dospelými i mladými Európanmi, objavili populistické strany v Únii ľahkého nepriateľa.
Aké budú silné sa ukáže aj v Holandsku a Británii, kde sa vo štvrtok začínajú štvordňové voľby do jediného priamo voleného orgánu Únie.
V 28 členských krajinách bude o zložení Európskeho parlamentu rozhodovať 400 miliónov Európanov.
Najviac krajín, dvadsať, bude rozhodovať v posledný deň volieb v nedeľu. Až potom sa oficiálne zverejnia výsledky vo všetkých členských štátoch.
„Kampaň nebola ani emocionálna, ani mobilizujúca. Chýba tu charizmatická osobnosť, ktorá by v čase krízy hovorila s nasadením o európskej myšlienke,“ povedal pre Deutsche Welle Michael Spreng, nemecký novinár a politický poradca.
Kríza mení Úniu
- 1. - 2.: Národný front (Marine le Pen, Francúzsko) a Strana slobody (Geert Wilders, Holandsko)
- 3. - 6.: EU – STOP (Rakúsko), Dánska Ľudová strana, Švédski demokrati, Strana nezávislosti Veľkej Británie
- 18. ĽSNS
- 37. SNS
- 53. SaS
- 86. OĽaNO
- 99. KDH
- 100. NOVA
- 149. Smer
- 170. Most – Híd
- 171. SDKÚ
- 172. SMK
Na Slovensku bola kampaň rovnako nevýrazná ako v minulých voľbách, no kríza predsa len najviac prepojila európske a národné témy.
„Uvedomenie si, že máme spoločný osud najmä v eurozóne, sa s krízou dostalo aj do politického jazyka,“ vraví Zuzana Gabrižová zo servera Euroactiv.
