SARAJEVO, BRATISLAVA. Dedina Donje Polje v strednej Bosne si toho dosť vytrpela už počas vojny. Keď sa obyvatelia v roku 1995 vrátili, našli zničené domy.
Minulý týždeň zažili podobné peklo. Najhoršie záplavy v Bosne a v susednom Srbsku za 120 rokov zasiahli aj túto časť strednej Bosny.
Hatidža Muhičová vyhadzuje blato z predsiene. Tmavé čiary na stenách podľa reportéra agentúry Reuters ukazujú, že voda dosiahla takmer tri metre.
„Myslela som si, že vojna je to najhoršie, čo môže byť, ale môže to byť aj horšie,“ hovorí mu Hatidža. „Len sa modlím k Bohu, aby sme sa nezbláznili, pretože najskôr nás zasiahla vojna a teraz toto.“
Ako vojna
Ako pomôcť
Účet na pomoc ľuďom postihnutým záplavami uverejnilo srbské veľvyslanectvo.
Peniaze možno poslať na číslo účtu IBAN: SK 25 1100 0000 0029 5670 6621.
Človek v ohrození: pomoc možno posielať na číslo účtu 2666520298/1100, s textom SOS Balkan,
prípadne posielať financie prostredníctvom aplikácie Viamo na číslo mobilu 0907 369 399. Aplikáciu musíte mať stiahnutú v mobile.
Zbierku organizuje aj Slovenská katolícka charita: číslo účtu 4008058424/7500, variabilný symbol je 213
formou darcovskej SMS v hodnote 2 eurá a v tvare: DMS (medzera) POVODNE na číslo 877
S dôsledkami občianskej vojny z rokov 1992 až 1995 sa porovnávajú škody, ktoré za pár dní spôsobili v Bosne povodne.
Cyklón Tamara, ako ho nazvali regionálni meteorológovia, spôsobil, že na niektorých miestach spadlo za deň toľko zrážok ako bežne za mesiac.
Pršalo štyri dni a množstvo zrážok (najviac za merania za viac ako storočie) spôsobilo, že to rieka Sáva a jej prítoky nevydržali a vyliali sa.
„Je to to najhoršie, čomu musíme čeliť od vojny. Rieky sa vyliali a vyzerá to teraz ako jazerá,“ povedal pre CNN bosniansky prezident Bakir Izetbegovič.
Hoci už vyšlo slnko a bolo teplo, hrozba povodní sa zďaleka neskončila. Vlna sa hýbe a stúpajúcu hladinu očakávali najmä na Dunaji, do ktorého sa Sáva vlieva v Belehrade.
Napriek tomu už úrady začali rátať škody. A podľa prvých odhadov došlo na európske pomery k výnimočným záplavám.
Stotisíc neobývateľných domov
V Bosne a Srbsku dohromady zahynulo vyše 40 ľudí, agentúra AFP hovorí presne o 47 životoch.
Opustiť svoje domovy musela štvrtina celkového počtu obyvateľov Bosny.
„Takmer 950-tisíc ľudí bolo prinútených opustiť domovy a priamo alebo nepriamo záplavy ohrozili najmenej milión a pol ľudí,“ povedal podľa portálu Balkaninsight predseda rady ministrov krajiny Vjekoslav Bevanda.
Podobne veľa ľudí muselo ujsť z domovov aj počas vojny. Ľudia utekali k príbuzným do bezpečných častí, priestory otvorili aj školy, telocvične či hotely.
K záplavám sa pridalo aj viac ako dvetisíc zosuvov pôdy, ktoré so sebou stiahli mnohé domovy. Celkovo je neobývateľných stotisíc domov, ale aj 230 škôl a nemocníc.
„Fyzické ničenie nie je menšie ako ničenie počas vojny. Vtedy mnoho ľudí stratilo všetko. Dnes nemajú zasa nič,“ povedal na tlačovej konferencii podľa portálu Euroactiv minister zahraničia Zlatko Lagumdžija.
Úrady v Bosne odhadujú, že len škody na majetku vyjdú na miliardu eur.
„Keď to zrátame s celkovými ekonomickými stratami a celou škálou škôd, môžeme to rátať v miliardách eur,“ povedal pre CNN prezidentov poradca Elvir Camdžič.
Len na porovnanie, vlani mal rozpočet federálnej vlády príjmy viac ako šesť miliárd eur.
Zaplavené mesto
Možno len o niečo lepšia situácia je v susednom Srbsku, kde premiér Aleksandar Vučič hovoril „o škodách biblických rozmerov“ a že „nikdy v dejinách Srbsko nezažilo takú prírodnú katastrofu“.
Najviac zasiahnuté bolo mesto Obrenovac.
Mesto so 70-tisíc obyvateľmi veľké ako Trnava sa nachádza asi 30 kilometrov od Belehradu proti prúdu rieky Sávy.
Ešte v piatok to bolo živé mesto, po víkende hovoria reportéri o meste duchov. Zatopených bolo asi 90 percent územia, väčšinu ľudí evakuovali.
Celkovo sa v meste utopilo 13 ľudí, počet obetí v celom Srbsku je dvadsať.
Práve v Obrenovaci sa nachádza aj najväčšia elektráreň v Srbsku, ktorá dodáva až polovicu spotreby elektrického prúdu v krajine. Nakoniec sa ju podarilo zachrániť.
To sa však nedá povedať o niektorých baniach. Napríklad vysúšanie bane Tamnava bude trvať aspoň rok. V súčasnosti je to len umelé jazero.
Podľa srbských úradov bude trvať päť rokov, kým sa poľnohospodárstvo spamätá zo záplav. Srbská vláda odhaduje škody na stámilióny eur.
Pomoc aj zo Slovenska
Obe krajiny práve z týchto dôvodov prosia zahraničie o pomoc.
Srbsko ako kandidátska krajina na vstup do Európskej únie môže čerpať aj z jej Európskeho fondu solidarity. Podľa B92 jeden zo zdrojov v Bruseli povedal, že Srbsko môže rátať s desiatimi miliónmi eur z Únie.
Na aktuálnu pomoc zareagovali viaceré krajiny, okrem iných aj Slovensko. Do Srbska už v utorok mali prísť tímy s vodnými pumpami aj z našej krajiny.
Ministerstvo zahraničia hovorilo v utorok o pomoci 50-tisíc eur pre každú krajinu najmä v materiálnej pomoci ako pumpy, generátory či oblečenie.
Veľkú solidaritu vyvolali povodne aj medzi obyvateľmi oboch zasiahnutých krajín.
Po vode hrozia míny
V krajine je stále 120-tisíc mín, ktoré mohli povodne premiestniť.
SARAJEVO, BRATISLAVA. Nielen možné choroby či premnožené komáre. Bosnu po povodniach čaká aj hrozba, ktorú iné krajiny v podobnej situácii riešiť nemusia: míny.
V krajine je podľa AFP stále 120-tisíc nevybuchnutých mín. Doteraz však v krajine fungoval relatívne dobre systém upozornení, kde sa nachádzajú mínové polia a ľudia by tam nemali chodiť.
Napriek tomu za 19 rokov od konca vojny zabili 600 ľudí.
Rozsiahle povodne, ktoré sa prehnali aj mínovými poliami (míny často kládli blízko riek, ktoré tvorili frontové línie), spôsobili, že míny odplavilo na doteraz bezpečné územia. Kam presne, to nikto nevie. Môže to byť aj na územie, kde ľudia míny nečakajú.
„Odnieslo to aj varovné tabule. Celý systém, ktorý to kontroloval, bol narušený,“ povedal pre CNN prezident Bosny Bakir Izetbegovič.
Dodal však, že v súčasnosti, keď časti krajiny zostávajú zatopené, o budúcej hrozbe mín ľudia ešte nerozmýšľajú.
