Ako dnes informoval tallinnský denník Postimees, ruská vicepremiérka Valentina Matvijenková v tejto spojitosti odovzdala počas svojej návštevy v pobaltskej republike zoznam požiadaviek. Diplomatické kruhy udalosť, ktorá sa udiala začiatkom týždňa, potvrdili, no nechceli ju bližšie komentovať.
Rusko v liste vyzvalo exsovietsku republiku, aby zjednodušila a urýchlila proces udeľovania občianstva príslušníkom ruskej menšiny, posilnila postavenie ruštiny na svojom území a zastavila justičné procesy proti bývalým príslušníkom niekdajšej KGB.
Moskva požiadala aj o posilnenie personálu svojho veľvyslanectva v Tallinne. Celkom je v dokumente uvedených sedem bodov.
Estónsko má od znovunadobudnutia nezávislosti v roku 1991 s veľkým susedom Ruskom výrazne napäté diplomatické vzťahy. Kremeľ sa pravidelne sťažuje na údajnú diskrimináciu ruskej menšiny, ktorá tvorí v pobaltskom štáte takmer tretinu z 1,4 milióna obyvateľov.
Práva Rusov v Estónsku sa v uplynulých rokoch v dôsledku medzinárodného tlaku zlepšili, stále však nezodpovedajú tým, ktoré požívajú rodení Estónci.
Na druhej strane Tallinn považuje za negatívny čin pre svoje hospodárske vzťahy zavedenie ruského trestné cla v roku 1995. Rovnako má Rusku za zlé aj jeho dlhoročný odpor voči vstupu Estónska do NATO.
Rusko a Estónsko neboli v roku 1991 schopné uzavrieť hraničnú dohodu a vyhýbajú sa kontaktom na najvyššej úrovni.
