BELEHRAD. Vo veku 92 rokov zomrel v nedeľu srbský spisovateľ Dobrica Čosič.
Bol tiež prvým prezidentom Juhoslovanskej zväzovej republiky po odtrhnutí Chorvátska a Slovinska a počas vojny v Bosne a Hercegovine (15. júna 1992 - 1. júna 1993).
Vzhľadom na svoju úlohu v politike a literatúre je Čosič považovaný za rozporuplnú osobnosť.
Zatiaľ čo jeho obdivovatelia ho označujú za "otca moderného národa" či skutočného a prvého vodcu opozičného hnutia v Srbsku, odporcovia ho obviňovali, že sa stal ideológom srbského nacionalistického hnutia v druhej polovici 80. rokov a podporoval režim Slobodana Miloševiča.
Kritizoval postavenie Srbov v Juhoslávii
Jeho politická kariéra sa začala počas druhej svetovej vojny, keď slúžil ako politický komisár v partizánskom oddiele a vstúpil aj do Zväzu komunistickej mládeže Juhoslávie.
V tom čase mal úzke vzťahy s neskorším juhoslovanským prezidentom Josipom Titom.
Koncom 60. rokov však začal Titovu politiku kritizovať. Nespokojný bol najmä s reorganizáciou ústavnoprávneho usporiadania Juhoslávie a tak sa z neho stal jeden z najznámejších politických disidentov.
Čosič viedol mnohé diskusie ohľadom postavenia národov, ich vplyvu a spolupráce, čo bola vtedy vo federatívnej a mnohonárodnej Juhoslávii dosť háklivá téma.
Bol jedným z prvých intelektuálov v Srbsku, ktorý kritizoval postavenie Srbov v Juhoslávii.
Písal o vojnách, Srbsku a Kosove
Ako spisovateľ sa Čosič etabloval v roku 1951 románom Daleko je sunce (Slnko je ďaleko), v ktorom opísal svoje skúsenosti z bojov druhej svetovej vojny a pokúsil sa vykresliť krízu ľudskosti vo vojnovom konflikte.
Neskôr pracoval na ďalších románoch, ktoré sa týkali aj dejín Srbska, konkrétne 19. storočia.
V novších románoch sa objavuje aj tematika prvej svetovej vojny. V 90. rokoch sa vo svojich dielach začal venovať problematike Kosova.
Za svoj literárny prínos dostal v rokoch 1954 a 1961 ocenenie časopisu NIN.
