650 zneškodnených vojakov, fiktívni svedkovia a staré videá. Vymyslené správy o Ukrajine neraz preberú aj seriózne médiá.
Eliot Higgins denne sleduje na hodiny videí z vojny v Sýrii. Všíma si zbrane v rukách povstalcov, útoky vlády, propagandu aj zranených ľudí v nemocniciach. Rešeršuje, overuje, analyzuje.
Začínal ako úplný laik bez znalosti arabčiny na gauči v britskom Leicesteri, dnes prednáša a jeho blog čítajú novinári, Amnesty International, Human Rights Watch, politici a údajne aj pracovníci tajných služieb.
Po mesiacoch pátrania pomohol odhaliť saudský nákup chorvátskych zbraní pre sýrskych povstalcov, použitie chemických zbraní, kazetových bômb alebo barelových bômb.
Najprv zo záľuby a závislosti, teraz aj vďaka peniazom zo zbierky Indiegogo robí prácu, ktorú bežné médiá nezvládajú pokrývať.
A bol by užitočný aj na východe Európy, keby už teraz nebol úplne vyťažený. V čase napätia s Ruskom sa šíria rôzne falošné správy médií a blogerov, ktoré preberú aj západné denníky alebo slovenské médiá. Niekedy pod časovým tlakom, inokedy pre nejasnosť situácie, neochotu alebo neschopnosť pátrať viac.
Zostavili sme prehľad zaujímavých omylov, neprávd alebo klamstiev z posledných týždňov.
Ruský portál Lifenews.ru a televízia RT zverejnili minulú stredu video, ktoré malo usvedčiť ukrajinskú armádu z nasadenia bojovej techniky so symbolikou OSN. Išlo by o porušenie medzinárodných zmlúv.
Video ešte v ten deň prevzala napríklad americká televízia NBC, ale aj slovenská TA3.
OSN vyjadrila znepokojenie a odkázala, že informáciu o použití svojich symbolov na Ukrajine preveruje. Agentúra TASR o tom informovala s odvolaním sa na ruskú agentúru ITAR-TASS, od nej potom prebrali správu rôzne slovenské portály.
Prinajmenšom samotné video nemusí byť autentické. Podľa ukrajinských médií pochádza spred dvoch rokov z afrického Konga.
NBC vo svojej správe uviedla, že portál Lifenews.ru podozrievajú z napojenia na ruské tajné služby a RT je financovaná Kremľom.
TA3 v príspevku pôvod správy neriešila. Spomenula nemenovaných komentátorov, podľa ktorých vrtuľníky pravdepodobne len „zabudli premaľovať“ po misiách OSN.
Podozrenie na falošné video by nebolo nové. Najznámejší bol pokus ruského Prvého kanálu informovať o tisícoch ukrajinských utečencov na hraniciach s Ruskom. Pomohol si zábermi na priechod medzi Ukrajinou a Poľskom. (Utečencov priniesli Rusi aj na Slovensko, a to cez upravený výrok Roberta Fica.)
Televízia Rossija 1 pri bojoch v Sloviansku odvysielala aj dva roky starú akciu na Kaukaze.
Ruská Pravda zase zverejnila začiatkom mája zábery útoku „banderovcov na vojnových veteránov v Ľvove“. Tiež pochádza spred dvoch rokov.
Príspevok TA3 o vrtuľníkoch so značkou OSN
Správy o vládnucich fašistoch na Ukrajine sú v Rusku časté. Pomerne rozšírené sú aj medzi obyvateľmi, z ktorých väčšina sa podľa prieskumov spolieha na televízie blízke Kremľu.
O „banderovcoch“, ktorí po majdane mieria na Rusko, sa písalo na titulnej strane novín už v čase zvrhnutia ukrajinského prezidenta Viktora Janukovyča.
O tom, že fašisti alebo neonacisti nie sú v poriadku, ale boli len malou súčasťou protestov v Kyjeve, opakovane písal napríklad Timothy Snyder, popredný americký historik a odborník na východnú Európu.
Členovia radikálneho hnutia Pravý sektor páchali násilnosti, no ich vplyv je obmedzený. Jedna z troch vládnych strán je zase skôr nacionalistická, podobná slovenskej SNS, a rasizmus neprejavuje viac než Janukovyčova Strana regiónov alebo napríklad ruská politická garnitúra.
Opakujú to aj ukrajinskí židia. S tým, že to práve Janukovyčova vláda vinila majdan zo židovského komplotu.
Stepan Bandera je pre niektorých Ukrajincov len abstraktným symbolom a na tribúne na majdane zaznelo pri tisícoch vystúpení len jediné antisemitské vyhlásenie, všimol si Josef Zissels, bývalý disident a viceprezident Svetového židovského kongresu.
Autority však nepresvedčili ani všetkých na Západe.
Napríklad britský denník The Guardian zverejnil v utorok komentár vojnového reportéra Johna Pilgera. Spojeným štátom a Európskej únii v ňom vyčíta odporu „neonacistov a fašistov“ v „ruskom nárazníkovom štáte“, ktorí sa usilujú „rozbiť krajinu“. Cituje pritom aj varovný status vymysleného židovského lekára z Odesy.
Niektoré portály prebrali aj očividne falošné fašistické fotografie. Napríklad ukrajinského premiéra Arsenija Jaceňuka chceli usvedčiť z hajlovania, keď kýval ľuďom počas jedného z prejavov. Snímka dodnes koluje po sociálnych sieťach.
Ukrajinským vojakom zase dokreslili svastiku na obrnené vozidlo, upravenú snímku agentúry Reuters prebral napríklad portál Novorus.info.
Popredná ruská agentúra ITAR-TASS napísala o aprílových potýčkach v Donecku, že „proukrajinskí ultranacionalisti zaútočili na pochod antifašistov“. Zábery z miesta pritom naznačovali opačný scenár.
Značnú publicistu získala informácia o letáku, ktorým maskovaní muži s ruskou vlajkou vyzývali židov v Donecku, aby sa zaregistrovali a odovzdali súpis svojho majetku, inak ich vyhostia.
Je pritom možné, že išlo o podvrh. Na letáku bol podpis miestneho vodcu proruských separatistov Denisa Pušilina, ten odmietol zodpovednosť. Správu prebralo množstvo médií, medzi nimi aj portál SME, reagovali na ňu západní lídri a o pár dní takmer zanikla.
Pozdrav premiéra vytrhnutý z kontextu
Novinári boli od nárastu napätia na Ukrajine častým terčom útokov, niekoľkí prišli o život v období protestov v Kyjeve, ďalších uniesli a mučili aj pred anexiou Krymu.
S tvrdením, že naňho strieľali vojaci, prišiel aj britský reportér ruskej televízie RT Graham Phillips. Podľa videa, ktoré zverejnil, však len zakopol a spustil výstražnú svetlicu.
Samotná televízia jeho príspevok najprv zobrala vážne, neskôr ho zmenila.
Phillips je pre svoju prácu terčom kritiky ukrajinských aktivistov, podľa ruských médií naňho Pravý sektor vypísal odmenu. V stredu ho zadržali ukrajinskí vojaci, pár dní pred ním zatkli aj dvoch ruských reportérov Lifenews.ru v skupine separatistov.
Správy o streľbe, zranených a počte obetí sa vo všeobecnosti overujú len ťažko. Médiá pokrývajú situáciu na východe menej než v centre Kyjeva, niekoľkí provládni reportéri oblasť radšej opustili. Opisy útokov sú neraz protichodné a často závisia od zdroja.
Slovenská agentúra SITA napríklad v sobotu zverejnila tvrdenie separatistov, že za desať dní „zabili, zajali alebo zranili 650 ľudí bojujúcich na strane vlády v Kyjeve“.
Ukrajinský portál v angličtine Kyiv Post pritom od začiatku operácie proti separatistom do nedele narátal 24 obetí na strane vlády. Oficiálna štatistika je nižšia.
SITA citovala Hlas Ruska, správu od nej prebrali napríklad Aktuality.sk alebo Topky.sk. Objavila sa aj na množstve zahraničných portálov.
V čase, keď sa akékoľvek čísla overujú ťažko si konkurenčná agentúra TASR pomohla takto: „Aj v noci na nedeľu pokračovali na východe Ukrajiny sporadické boje medzi ukrajinskými silami a proruskými separatistami. Každá strana však o ich priebehu informovala inak.“
Reportér RT sa zľakol svetlice miesto vojakov
S Andrejom Petkovom robili v nemocnici rozhovor najmenej tri ruské televízie.
V prvej tvrdil, že je radovým občanom ukrajinského Mykolajiva, protestoval proti vláde a zranili ho ukrajinskí neonacisti za podpory polície a so zbraňami Západu.
V druhej tvrdil, že je nemeckým špiónom nemenovanej tajnej európskej organizácie.
V tretej tvrdil, že je detským chirurgom, pomáhal organizovať protesty proti vláde a napadli ho, keď pomáhal zraneným.
Tisíce ľudí si na sociálnych sieťach prečítali status lekára židovského pôvodu z Odesy, ktorý dramaticky opisoval, ako sa pokúšal zachraňovať obete vyčíňania nacionalistov, keď mu jeden z nich povedal, že to, čo sa stalo zraneným, postihne odeských židov.
Portál Rádia Slobodná Európa však publikoval zistenia, že lekár s menom Igor Rosovskij v Odese neexistuje a že jeho profilová fotografia patrí inému doktorovi, zubárovi Ruslanovi Semenovovi zo Severného Kaukazu.
Po odhaleniach fiktívny profil zneprístupnili. Podľa ruskej televízie bolo všetko „dielom“ duševne chorého muža. Status sa dovtedy stihol rozšíriť aj v angličtine a nemčine.
Podobne kolovala aj fotka tehotnej ženy zaškrtenej v budove odborov v Odese, takisto zrejme nie je autentická.
Podľa vyjadrenia ruskej mediálnej analytičky Eleny Rybkovcevovej pre ukrajinský portál Doba sa nikde neobjavila smútiaca rodina tejto ženy, nikto v nemocnici si nespomínal na zavraždenú tehotnú ženu, ktorá by určite vzbudila pozornosť, a neexistoval ani záznam o jej úmrtí.
