KYJEV. Druhý okrúhly stôl národnej jednoty, ktorý sa konal v Charkove na východe Ukrajiny, sa skončil výzvou parlamentu, aby prijal memorandum o mieri a porozumení.
Proruských separatistov na rokovanie opäť nepozvali.
Memorandum navrhuje odzbrojenie ilegálnych skupín, ukončenie protiteroristickej operácie a stiahnutie vojakov.
Navrhujú ústavnú reformu, v ktorej bude zakotvená decentralizácia štátnej správy. Obyvatelia regiónov majú dostať možnosť riešiť svoje problémy v referendách.
Účastníci okrúhleho stola navrhli tiež amnestiu pre demonštrantov, no nemá sa týkať závažných trestných činov.
Premiér Arsenij Jaceňuk sa po schôdzke vyslovil za osobitnú ochranu ruského jazyka a prenos právomocí na regióny.
Tretí okrúhly stôl sa uskutoční 21. mája v meste Čerkasy asi dvesto kilometrov južne od Kyjeva.
Východ žiada zastavenie operácie
Podľa ukrajinského exprezidenta Leonida Kravčuka bol okrúhly stôl otvorenejší, pretože prišli aj zástupcovia opozície a regiónov s rusky hovoriacim obyvateľstvom.
Jaceňuk ich vyzval, aby nepodporovali separatistov a aby spolupracovali s vládou.
Predseda Luhanskej regionálnej vlády Valerij Holenko povedal, že referendum o nezávislosti síce nemá žiadnu právnu moc, no vyjadruje vôľu ľudí, a preto ho vláda nemôže ignorovať.
Myslí si tiež, že posilnenie právomocí regiónov už nie je postačujúce a ako prvý ústretový krok by podľa neho mala teraz vláda zastaviť protiteroristickú operáciu.
Osem dní pred prezidentskými voľbami predstavitelia volebnej komisie informovali o veľkých problémoch s ich organizáciou na východe.
Pre konflikt sa príprava hlasovania v niektorých volebných obvodoch ani nezačala.
Proruskí ozbrojenci obsadili v mnohých mestách verejné budovy a po medzinárodne neuznaných referendách tam vyhlásili nezávislú Doneckú a Luhanskú republiku.
Nový "premiér" Doneckej ľudovej republiky Alexander Borodaj oznámil, že oba útvary sa čoskoro spoja.
V Sloviansku sa stále bojuje
Najmenej jedného ťažko zraneného na strane proruských separatistov si v noci vyžiadali boje v Sloviansku.
Rebelom sa tiež podarilo oslobodiť lídra separatistického hnutia v Luhanskej oblasti Valeryho Bolotova, ktorého v sobotu ráno zadržala ukrajinská pohraničná stráž.
Samozvaného guvernéra regiónu zatkli na hraniciach, keď sa vracal z Ruska, kde sa liečil zo zranení, ktoré utrpel tento týždeň pri útoku.
Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Deščycia v rozhovore pre nemecký denník Die Welt žiadal tvrdšie sankcie voči Rusku.
Podľa Deščyciu by si nemeckí politici mali byť vedomí toho, že Rusko sa nezastaví v Luhansku a Donecku. Ak preto nechcú byť zodpovední za destabilizáciu regiónu, musia byť podľa neho voči Rusku tvrdší.
Deščycia tvrdí, že Putin nemá v pláne "otvorene napadnúť" Ukrajinu, pretože sa bojí dôsledkov, napríklad ďalších sankcií.
Preto na východnú Ukrajinu vysiela "teroristov, aby vyvolali nepokoje a dostali tak východnú časť Ukrajiny pod ruskú kontrolu".
Dodal, že väčšina zbraní, ktoré využívajú rebeli, pochádza z Ruska.
Rokujú s Ruskom o plyne
Šéf ukrajinskej diplomacie informoval, že sa podarilo zachytiť aj viacero telefonátov medzi separatistickými vodcami a ruskými agentmi, ktoré dokazujú príkazy z Ruska.
Deščycia sa obáva , že separatisti by sa na budúcu nedeľu mohli pokúsiť zastrašiť občanov v mestách na východe, aby sa nezúčastnili na prezidentských voľbách.
Minister tiež vyhlásil, že Ukrajina vedie s Ruskom rokovania o cene za dodávky zemného plynu a je pripravená platiť trhovú cenu.
Dodal, že o nákupe plynu Kyjev rokuje aj s Maďarskom, Slovenskom a Poľskom, a pracuje aj na projektoch, ktoré by krajinu zbavili závislosti od Ruska.
Rusko upozornilo, že v júni prestane na Ukrajinu dodávať zemný plyn, ak Kyjev do 2. júna nezaplatí zálohu za dodávka plynu.
Spor vyvoláva obavu z ohrozenia dodávok ruského zemného plynu do Európy.
Obama a Hollande chcú pritvrdiť
Americký prezident Barack Obama a jeho francúzsky kolega Francois Hollande sa zhodli v názore, že ak Rusko bude pokračovať v zasahovaní do krízy, doplatí na to oveľa viac než doteraz.
Obaja štátnici spolu telefonovali v piatok večer.
Predmetom sporov medzi partnermi na Západe je kontrakt, na základe vyrábajú Francúzi pre Rusov dve vojnové lode typu Mistral.
Kontrakt má hodnotu 1,2 miliardy eur a Francúzsko tento týždeň oznámilo, že ho mieni dodržať, lebo v opačnom prípade by muselo platiť penále.
Ruská agentúra ITAR-TASS spresnila, že veľkým odporcom rusko-francúzskeho kontraktu boli a zostávajú najmä USA.
Fabius podľa RIA Novosti v tejto súvislosti povedal, že Francúzsko "od nikoho nepotrebuje prednášky o tvrdosti" svojej politiky.
Dodal, že právne aspekty zmluvy na dodávku lodí do Ruska budú znovu vyhodnocovať v októbri.
