Diabouga Koka hovorí, že by bola šťastná, keby zarábala aspoň 15-tisíc mesačne. Je vdova, má štyri deti a aj škola niečo stojí, deťom treba kúpiť oblečenie, poznamenáva. Hovorí o frankoch CFA, ktoré sa používajú v niekoľkých západoafrických štátoch, v prepočte je to len 23 eur.
Aj táto suma pre ňu však zatiaľ ostáva len snom. Diabouga má hektár pôdy na severe Burkiny Faso, z ktorého pokrýva aspoň základné potreby rodiny. Na ďalší predaj jej neostáva nič.
Privyrába si aspoň tým, že od pestovateľov kupuje arašidy a ďalej ich predáva. Mesačne si takto zarobí 600 frankov CFA. Necelé euro.
Patrí medzi najchudobnejších v malej dedine pri meste Mani. V ostatných domácnostiach zarábajú najmä manželia. Chodia kopať a dúfajú, že nájdu zlato. Zarobia 120-tisíc CFA, hovoria miestni. Nešpecifikujú však, ako dlho im to trvá, niekto nájde zlato hneď, niekto môže kopať aj mesiace a nič.
Mnohé deti nechodia do školy. Pomáhajú doma, ako vedia. FOTO - SALLY HAYDEN
Zoznamy chudobných
Práve ľuďom ako Diabouga, najchudobnejším medzi najchudobnejšími, pomáha projekt organizácie Akcia proti hladu, na ktorý prispieva aj Úrad humanitárnej pomoci Európskej komisie (ECHO).
Dáva miestnej komunite malé sumy, ktoré majú podľa vlastného uváženia rozdeliť medzi domácnosti, ktoré ohrozuje podvýživa.
V praxi to vyzerá tak, že každá dedina si zvolí jedného zástupcu, spolu ich je dvanásť a zastupujú asi 2400 ľudí. Tí sa potom rozdelia na dve skupiny.
Jedna vypracuje zoznam ľudí v núdzi, druhá posúdi, kto z nich pomoc najviac potrebuje. Diabouga sa na prvý zoznam dostala, čaká na potvrdenie. Ak prejde aj týmto výberom, dostane kozu alebo iné hospodárske zviera.
Nedostatok potravín
Sedíme v strede suchej polopúšte, v horúčavách, ktoré mierni aspoň tieň stromu.
„Tento projekt je pre nás veľmi dôležitý, podporuje solidaritu medzi nami. O tú sme sa pokúšali aj predtým, no často sme nemohli pomôcť niekomu v núdzi, lebo sme sami nemali dosť,“ hovorí Bourgou Yenhouamba, jeden z dvanástich členov komisie, ktorá rozhoduje o pomoci pre miestnych ľudí.
