KYJEV. Ukrajinská armáda zničila dve vojenské stanovištia proruských vzbúrencov na východe krajiny, oznámil úradujúc prezident Oleksandr Turčynov.
V Sloviansku a Kramatorsku začali špeciálne jednotky s ostreľovaním pozícií separatistov v noci na štvrtok.
Podľa dostupných informácií z ministerstva obrany k obetiam nedošlo. Vojaci zadržali troch separatistov, jeden mal pri sebe protitankový granátomet.
Vládnym jednotkám sa tiež podarilo obsadiť dôležitú televíznu vežu.
Rokujú bez separatistov
K novým zrážkam medzi vládnymi silami a separatistami došlo deň po prvom kole rozhovorov v rámci navrhovaného národného dialógu.
Za okrúhly stôl pri OBSE nepozvali zástupcov separatistov, s ktorými dočasná vláda v Kyjeve odmieta rokovať a ktorí podobné prípadné rozhovory podmieňujú uznaním svojej nezávislosti a stiahnutím vojakov.
Ozbrojení separatisti žiadajú, aby sa vládne jednotky okamžite stiahli z územia samozvanej Doneckej ľudovej republiky.
Ak tak neurobia do 24 hodín, aktivisti údajne prejdú do ofenzívy.
Generálna prokuratúra v Kyjeve priznala, že vláda nad východom stratila kontrolu. Štátni zamestnanci napríklad zabezpečili separatistom prístup k muničným skladom.
"Predpokladáme, že teroristi dosiaľ ukoristili približne 2000 zbraní," uviedol hovorca prokuratúry.
Rusku hrozia sektorové sankcie
Spojené štáty a ich európski spojenci dospeli sa vo štvrtok zhodli, že ak sa Kremeľ pokúsi zmariť prezidentské voľby na Ukrajine naplánované na 25. mája, mali by zaviesť nové sankcie.
Uviedol to vo štvrtok vysokopostavený predstaviteľ amerického ministerstva zahraničných vecí, ktorého citovala agentúra Reuters.
Na stretnutí v Londýne oboznámil šéf americkej diplomacie John Kerry ministrov zahraničných vecí Británie, Francúzska, Nemecka a Talianska s americkou filozofiou ohľadom sankcií, ktoré by zasiahli najväčšie sektory ruského hospodárstva, vrátane ťažobného a plynárenského priemyslu.
"Zavládla všeobecná zhoda, že ak dôjde k zmareniu volieb a bude za tým Moskva, budeme musieť pristúpiť k sektorovým sankciám," uviedol predstaviteľ amerického ministerstva zahraničných vecí. Dodal, že nikto z prítomných nebol proti.
Porošenko by vyhral v prvom kole
Ukrajinský oligarcha Petro Porošenko by podľa najnovšieho prieskumu Kyjevského medzinárodného inštitútu sociológie vyhral už prvom kole prezidentských volieb.
V prieskume získal 54,7 percenta hlasov. Bývalá premiérka Julija Tymošenková dosiahla len 9,6 percenta hlasov. Ešte v apríli jej prieskum prisudzoval 14 percent.
Prieskum sa konal medzi 29. aprílom a 11. májom na vzorke 2022 obyvateľov.
Voľby sa budú konať 25. mája. Parlamentné zhromaždenie Rady Európy vo štvrtok rozhodlo, že na ne vyšle 42 pozorovateľov.
Skupinu povedie švajčiarsky poslanec Andreas Gross, na Ukrajine bude od 23. do 26. mája.
Jej členovia sa stretnú aj s prezidentskými kandidátmi, predstaviteľmi Ústrednej volebnej komisie, aktivistami občianskych organizácií a vedúcimi pracovníkmi médií.
Separatisti si zvolili predsedu parlamentu
Najvyššia rada (parlament) samozvanej Doneckej ľudovej republiky si vo štvrtok zvolila za svojho predsedu Denisa Pušilina.
Pušilin bol spolupredsedom vlády po aprílovom vytvorení samozvanej republiky, ktorá po nedeľňajšom referende vyhlásila nezávislosť.
Podľa predbežných správ sa Najvyššia rada zíde 16. mája, vytvorí výbory a zvolí aj nový kabinet a jeho predsedu.
Za šéfa Bezpečnostnej rady DĽR a ministra obrany vymenovali Igora Strelkova, ktorý velí silám domobrany v Slovjansku a takzvaným Ozbrojeným silám Donbasu.
