Pomaly oslávim svoj tretí rok v Mexiku. Na jednu vec som si však doteraz nezvykol - na časté zemetrasenia. Pred pár dňami som v noci o pol tretej menil synovi plienku, keď odrazu začali rinčať okná a triasol sa celý dom.
Na Veľkú noc sme ráno leňošili pri televízore, keď sa spustili sirény. Postele začali nadskakovať a celý dom sa knísal zo strany na stranu. Rýchlo sme vybehli na ulicu, kde sme sa stretli všetci susedia v pyžamách, niektorí polonahí a vystrašení. Rýchlo sme ťukali do telefónov a po chvíli už Twitter hlásil, že otrasy mali vysoké magnitúdo 7,2.
Hneď ako opadlo napätie, začalo sa, samozrejme, žartovať - napríklad, že suseda od naproti by si mala kúpiť nové pyžamo alebo že vďaka zemetraseniu sme konečne spoznali novú milenku suseda z prvého poschodia.
