Belehrad 26. júna (TASR) - Juhoslovanský prezident Vojislav Koštunica dnes v súvislosti s rozhodnutím Belehradu otvoriť cestu pre odovzdanie svojho predchodcu Slobodana Miloševiča haagskemu tribunálu OSN pre vojnové zločiny vyhlásil, že "nemožno sa stavať proti svetu".
"Treba nájsť dobré opatrenia, v súlade s našimi záujmami a záujmami sveta. ICTY sa nemožno vyhnúť, sme povinní spolupracovať," vyhlásil Koštunica na tlačovej konferencii v Belehrade.
Prezident zároveň potvrdil svoj kritický postoj voči Medzinárodnému trestnému tribunálu pre bývalú Juhosláviu (ICTY), ktorý označil za inštitúciu s neurčitým mandátom a tribunál vyzval, aby ukončil prax selektívnej justície.
Koštunica odsúdil tlak, ktorý ICTY a medzinárodné spoločenstvo - hlavne USA - vyvíjajú na Belehrad, aby začal s Haagom spolupracovať. "Akýkoľvek nátlak je kontraproduktívny, ľahko vyvolávajúci odpor," dodal.
Podľa Koštunicu by sa mal proces proti Miloševičovi a iným Juhoslovanom obvineným ICTY z vojnových zločinov konať pred "národnými súdmi" s možnou účasťou medzinárodných sudcov. Tento postup by postupne znížil napätie a zabránil tomu, aby sa zo súdených stali mučeníci. Prezident však zdôraznil, že "treba postupovať zodpovedne a uvedomiť si medzinárodné záväzky".
Transfer Miloševiča do Haagu bude podľa Koštunicu možný až po medzinárodnej darcovskej konferencii pre Juhosláviu, plánovanej na tento piatok v Bruseli. Ako dodal, dekrét o spolupráci s ICTY, ktorý v sobotu schválila juhoslovanská vláda predpokladá určitú procedúru, ktorá nebude zavŕšená pred 29. júnom. Vydanie Miloševiča pred týmto termínom by znamenalo priame porušenie dekrétu, dodal.
Piatok ako prvý možný termín transferu exprezidenta do Haagu pripustil aj jeden z Miloševičových obhajcov a srbský premiér Zoran Djindjič. Podľa Djindjiča Belehrad bude s ICTY spolupracovať aj v prípade, že Ústavný súd JZR zamietne vládny dekrét. Okrem Miloševičových právnikov a jeho Socialistickej strany Srbska (SPS) dekrét pred ústavným súdom napadla aj skupina 51 belehradských profesorov práva. Ústavný súd zatiaľ nerozhodol o žiadnom z troch podnetov.
Srbský minister spravodlivosti Vladan Batič vyhlásil, že JZR ako členská krajina OSN nepotrebuje žiadne osobitné ustanovenia o spolupráci s ICTY, ktorý vznikol na základe rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN v roku 1993.
Belehrad od darcovskej konferencie očakáva schválenie pomoci na obnovu krajiny vo výške viac ako jednej miliardy dolárov. USA majú svoje konečné rozhodnutie k účasti na konferencii zverejniť v stredu.
