- Podľa Kyjeva hlasovala v referende len tretina obyvateľov
- Pri útoku separatistov v Kramatorsku zahynulo sedem vojakov
- Rusko hrozí, že USA stopne raketové motory a misiu ISS
KYJEV, PRAHA. Separatisti na východe Ukrajiny chcú vytvoriť spoločný štát – Nové Rusko (Novorossia). Útvar, o ktorom hovoril sám ruský prezident Vladimir Putin.
Kto bude živiť milióny ľudí z hospodársky zdevastovaných oblastí ale nevie ani on, ani rebeli. V utorok zasadli vodcovia oboch povstaleckých republík k rokovaniam o svojom spojení.
Až teraz sa ukazuje, aká zásadná bola pôvodne celkom nenápadná veta, ktorú predniesol 17. apríla Vladimír Putin pri každoročnom rozhovore s verejnosťou.
„Pripomínam, že keď použijeme terminológiu ešte cárskej epochy - je to Novorusko. Charkov, Luhansk, Odesa, Cherson, Doneck, Nikolajev, to nebola Ukrajina. Sovietska vláda tieto územia až v 20. rokoch odovzdala Ukrajine, Boh vie prečo to urobila."
Putin tým de facto namaľoval nové hranice medzi Ruskom a Európou. Vedú stredom územia Ukrajiny.
Bez Ruska nedokážu existovať
Ruský prezident vzkriesil už takmer zabudnutý termín - Novorusko. V jeho poňatí by zahŕňalo územia s asi 20 miliónmi obyvateľov.
Teraz sa tejto idey chopili východoukrajinskí separatisti. Lenže zabúdajú, že to nikdy nebolo životaschopné samostatné územie. Ak by vznikol štát, bez výdatnej pomoci Moskvy nie je schopný existencie.
Už len osamostatnením Luhanskej a Doneckej oblasti Moskva dostane na starosť 6 miliónov ľudí, keď sa k tomu pripočíta už skôr anektovaný Krym, ide o skoro 9 miliónov osôb.
Pritom mýtus o tom, že východ Ukrajiny kŕmi zvyšok krajiny a Krym sa uživí turistikou už dávno podľa nezávislých ekonómov neplatí.
Napríklad priemysel Doneckej oblasti od roku 2009 prežíva zásadnú krízu. Zastarané šachty už pred tým patrili k najnebezpečnejším na svete.
Pred piatimi rokmi sa metalurgická výroba, ktorá tvorí 80 všetky produkcie oblasti, znížila o 50 percent a región sa stal typickou dotovanou industriálnou oblasťou s frustrovaným obyvateľstvom, skorumpovanými politikmi a oligarchami bohatnúcimi aj pri neúspechoch priemyslu.
Krym bude drahší ako olympiáda
Po nedeľňajšom referende už z Kyjeva zazneli hlasy, že kŕmiť separatistov sa vláda nechystá.
Podľa oficiálnych ukrajinských štatistík, ktoré mapujú situáciu v roku 2012 a 2013, viac ako 43 percenta príjmu obyvateľov Luhanskej oblasti tvorili sociálne dávky a dotácie zo štátneho rozpočtu.
Celkovo Kyjev v roku 2013 dotoval Doneck a Luhansk čiastkou 44 miliárd hrivien, zatiaľ čo z oblastí do rozpočtu putovala zhruba polovica - 21 miliárd hrivien.
„Pozrite sa, čo sa stalo s okupovaným Južným Osetskom a Abcházskom," povedal pre SME donecký obranca ľudských práv Olesandr Sinilov. Podľa neho Kremeľ potrebuje Donbas len ako nárazníkovú zónu a o blaho občanov sa starať nemieni.
Či Rusko unesie dva milióny nových dôchodcov a milión štátnych zamestnancov, o tom pochybujú aj ruskí ekonómovia.
Poukazujú na to, že vodcovia separatistov zneužívajú zúfalú ekonomickú situáciu obyvateľov oblastí, ktorí dúfajú vo vyššie ruské mzdy a dôchodky.
„Krym nás bude tento rok stáť viac než olympiáda v Soči," uviedol bývalý vicepremiér ruskej vlády Boris Nemcov. „A keď k tomu pridáme Doneck a Luhansk, sú to hneď štyri olympiády.“
Ukrajinský prezident Oleksandr Turčynov v utorok povedal, že svoje právo rozhodnúť v referende využila len necelá tretina zaregistrovaných voličov.
Rusko vyhlásilo, že Ukrajina by mala usporiadať diskusie o štátotvornom usporiadaní a právach regiónov čo najskôr, najlepšie ešte pred prezidentskými voľbami 25. mája.
Favoritom volieb zostáva Porošenko
Podľa najnovšieho prieskumu inštitútu GfK Ukraine je aj naďalej favoritom volieb Petro Porošenko. Ak by sa voľby konali minulú nedeľu, volilo by ho 40,5 percenta opýtaných.
Na druhom mieste skončil kandidát bývalej vládnej Strany regiónov Serhij Tihipko, ktorého by podporilo deväť percent.
Expremiérka Julija Tymošenková obsadila tretie miesto - hlasy by jej odovzdalo 8,8 percenta voličov. Na štvrtom mieste skončil líder strany Sloboda Oleh Ťahnybok s 1,3 percentami hlasov.
Porošenko v utorok povedal, že za optimálne východisko zo súčasnej krízy považuje predčasné parlamentné voľby.
Vyhlásil tiež, že po prezidentských voľbách by sa v Donbase malo konať "zákonné a civilizované referendum o otázkach, ktoré znepokojujú obyvateľstvo tejto časti krajiny."
Z podpory separatistov obvinil zosadeného prezidenta Viktora Janukovyča a jeho okolie.
Dodal, že regióny dostanú veľký podiel právomocí, a to vrátane kultúrnej a jazykovej politiky.
"A bude to nový prezident, kto hneď po predložení návrhu novej ústavy príde o tom diskutovať do Donbasu," vyhlásil.
Rusko sa vyhráža vesmírnymi sankciami, rukojemníkom je stanica ISSČítajte
V Kramatorsku zabili vojakov, v Bruseli rokovali
Násilnosti na východe krajiny neustávajú. V utorok zahynulo sedem ukrajinských vojakov a ďalších sedem utrpelo zranenia pri útoku separatistov pri Kramatorsku.
V Bruseli medzitým spečatili pôžičku pre Ukrajinu. Premiér Arsenij Jaceňuk a predseda Európskej komisie José Manuel Barroso podpísali kontrakt o budovaní štátnych inštitúcií, konsolidácii verejnej správy a sociálno-ekonomickom rozvoji Ukrajiny v hodnote 355 miliónov eur.
Ten bude doplnený 10-miliónovým programom na rozvoj občianskej spoločnosti.
