- separatisti v Doneckej a Luhanskej oblasti vyhlásili nezávislosť
- v referendách za ňu podľa nich hlasovala drvivá väčšina ľudí
- Moskvu žiadajú o pripojenie k Rusku, Putin zatiaľ nereagoval
- rebeli teraz chcú bojkotovať predčasné prezidentské voľby 25. mája
- Európska únia rozšírila sankcie, Rusku hrozí ďalšími
MOSKVA, BRATISLAVA. Nedeľné referendá v Doneckej a Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny nemali žiadne znaky regulárneho hlasovania. Boli proti ukrajinskej ústave, uskutočnili sa bez riadnych pozorovateľov aj voličských zoznamov. Niektorí hádzali do urny viacero lístkov a v meste, kde majú byť volebných miestností stovky, ich bolo len zopár. Deň pred hlasovaním ukrajinská polícia údajne skonfiškovala stotisíc hárkov so zaškrtnutým áno.
Napriek tomu hlasovania miestni proruskí separatisti označili za svoje víťazstvo v snahe o odtrhnutie sa od Ukrajiny.
Za nezávislosť podľa nich hlasovalo 86 percent voličov v Doneckej oblasti a 96 percent v Luhanskej oblasti. Tvrdia, že účasť presiahla 80 percent.
V oboch regiónoch po referende vyhlásili nezávislosť a požiadali Moskvu, aby zvážila pripojenie regiónu k Rusku.
Samozvaná Luhanská ľudová republika chce dokonca o uznanie nezávislosti požiadať aj OSN.
Jej predstavitelia nevylučujú, že usporiadajú referendum o pripojení k Rusku. Podobné sa uskutočnilo v polovici marca na Kryme, ktoré Rusko potom anektovalo.
Putin nereagoval. Zatiaľ
Hoci ruský minister zahraničia Sergej Lavrov ocenil vysokú účasť na referendách a vyzval Kyjev, aby rokoval so separatistami, ruský prezident Vladimir Putin v pondelok mlčal a na výzvy z Donbasu, aby Rusko pohltilo Doneckú aj Luhanskú oblasť, nereagoval.
"Videli ste ruskú odpoveď: Rusko vyjadrilo rešpekt a nie uznanie referenda. Takže nemôžeme hovoriť o uznaní výsledkov, čo je dôležité," povedal predseda Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe Didier Burkhalter počas stretnutia s európskymi diplomatmi.
Dočasný ukrajinský prezident Oleksandr Turčynov zase označil referendá za frašku.
„Sú sfalšované a nemajú žiadny význam. Nijako nemôžu zmeniť pozíciu krajín, ktoré podporujú územnú celistvosť Ukrajiny,“ povedal pre Slobodnú Európu ruský historik Andrej Zubov, ktorého vyhodili z ruskej Akadémie vied, keď prirovnal anexiu Krymu k pripojeniu československých Sudetov k Nemecku nacistami.
Voľby chcú bojkotovať
Separatisti na východe Ukrajiny teraz chcú bojkotovať predčasné prezidentské voľby 25. mája.
Je sporné, či sa vláde podarí zorganizovať ich v časti krajiny, kde ozbrojení proruskí separatisti okupujú vládne budovy.
Aj preto sú analytici skeptickí, či sa Putin pokúsi zopakovať scenár z Krymu. Referendami, ktoré zdanlivo kritizoval, sa mu podarilo ešte prehĺbiť tlak na federalizáciu Ukrajiny.
Väčšina sveta síce referendá, podobne ako to na Kryme, neuznáva, faktom však je, že Kyjev nad časťou územia stráca kontrolu.
Protiteroristická operácia, ako nazýva svoju snahu získať východ naspäť, uviazla. V pondelok však oznámil, že v nej bude pokračovať.
Únia rozšírila sankcie
BRUSEL. Európska únia po referende znovu rozšírila čierny zoznam ruských a ukrajinských mien, ktorým zmrazili účty či zakázali vstup na územie štátov Európskej únie.
Dohodli sa na tom ministri zahraničia členských krajín Únie. K doteraz 48 Rusom a Ukrajincom pribudlo ďalších trinásť ľudí a dve firmy pôsobiace na Kryme, ktorý Rusi anektovali.
Na sankčnom zozname sú prvý námestník šéfa kancelárie ruského prezidenta Viačeslav Volodin či veliteľ ruských výsadkových síl Vladimir Šamanov.
K novým menám na zozname patria tiež predseda ústavnoprávneho výboru ruskej Štátnej dumy Vladimir Pligin, samozvaný starosta ukrajinského Sloviansku Viačeslav Ponomariov, ktorého EÚ obviňuje z účasti na únosoch, predsedovia volebných komisií v Donecku a Luhansku, Roman Ľagin a Alexander Malychin, ktorí organizovali tamojšie nedeľňajšie referendá o nezávislosti, ako aj šéfovia ruských migračných úradov a prokuratúr na Kryme a v Sevastopole a lídri ozbrojených domobrán v Horlivke a Donecku.
Firmy, ktorých sa najnovšie týka zmrazenie aktív, sú energetické spoločnosti PJSC Černomorneftegaz a Feodosija, ktoré boli "skonfiškované" počas anektovania Krymu.
K sankciám sa pridala aj Kanada, ktorá uvalila sankcie voči ďalším šiestim ukrajinským a šiestim ruským verejným činiteľom a pridala k nim aj ekonomické reštrikcie.
Brusel tiež pohrozil Moskve, že ak sa pokúsi narušiť prezidentské voľby o dva týždne, pristúpi k ekonomickým sankciám. Rusko Úniu za rozšírenie sankcií kritizovalo.
