DONECK, KYJEV. Obyvatelia Doneckej a Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny v nedeľu hlasovali v referendách o štatúte regiónov.
Ľudia mohli hlasovať až do neskorých večerných hodín, výsledky by mohli byť známe v pondelok.
Organizátori vyhlásili, že hlasovanie bude platné bez ohľadu na počet zúčastnených voličov.
Referendum však nemá bez ohľadu na výsledok žiadny faktický dôsledok.
Okrem jediného - situácia sa ďalej dramatizuje a šance na uskutočnenie prezidentských volieb 25. mája na celom území Ukrajiny sa značne zmenšili. Ukrajinská vláda referendá neuznáva a konajú sa v rozpore s ukrajinskými zákonmi.
Osobitné pravidlá
- Luhanská oblasť: počet obyvateľov 2,2 milióna, rusky hovoriach je 69 percent, ťaží sa tu uhlie a ruda.
- Donecká oblasť: najľudnatejšia oblasť so 4,5 miliónom ľudí, rusky hovoriach je 75 percent, produkuje 20 percent celkového HDP Ukrajiny vďaka metalurgii a ťažkému priemyslu.
Miestne volebné komisie v Doneckej a Luhanskej oblasti v nedeľu celý deň vysielali do sveta správy o vysokej aktivite občanov.
Ako večer tvrdili samozvaní predstavitelia tzv. Doneckej národnej republiky, k urnám prišlo až 70 percent z celkového počtu 4 miliónov 350-tisíc obyvateľov oblasti.
Rovnako vysoká účasť bola údajne v susednej Luhanskej oblasti, kde žije 2 milióny 200-tisíc ľudí.
V nedeľu ráno boli skutočne pred volebnými miestnosťami vidieť dlhé rady. Väčšina voličov tvrdila, že ide zaškrtnúť kolónku „da (áno)“ pod otázkou, či podporujú uznanie štátnej nezávislosti Doneckej národnej republiky, poprípade Luhanskej národnej republiky.
Nebolo však možné zaručiť, aby niekto nehlasoval napríklad päťkrát a či všetci hlasujúci majú trvalé bydlisko na Ukrajine. Organizátori referenda totiž stanovili, že nie je nutné hlasovať tam, kde je volič trvalo nahlásený. Používali zastarané zoznamy voličov. Niektorí ľudia prišli hlasovať s kôpkou pasov svojich príbuzných.
Podľa ruskej rozhlasovej stanice Echo Moskvy a ukrajinských médií im bolo v mnohých prípadoch dovolené hlasovať za príbuzných. Problém nebol ani vytlačiť si neobmedzené množstvo hlasovacích lístkov doma – neboli totiž nijako chránené.
Aj keď hlavným dorozumievacím jazykom v tejto časti Ukrajiny je ruština, aj Ukrajinci v Doneckej či Luhanskej oblasti považujú kyjevskú dočasnú vládu premiéra Jaceňuka za nelegitímnu a obávajú sa uzavretia hraníc s Ruskom, kde pracujú a získavajú obrovské časti zo svojich príjmov.
Netúžia však po tom, aby sa stali občanmi Ruskej federácie.
Šachty a vyššia penzia
Referendá na juhovýchode Ukrajiny mali skôr charakter sociologického výskumu.
Boli pripravené v krajne napätej atmosfére, bez nezávislých pozorovateľov aj bez slobodných médií - niekde môžu vysielať len ruské, inde zase len ukrajinské televízie.
Mnoho ľudí vôbec netušilo, aké otázky sú na hlasovacom lístku. Po niekoľkých zmenách otázka znela, či podporujú samostatnosť Doneckej alebo Luhanskej ľudovej republiky.
Hlavný zmysel hlasovania pre väčšinu účastníkov referenda spočíval vo vyjadrení odporu ku „kyjevskej junte“ a „fašistom zo západu“. Zároveň dúfajú, že sa maximálne zblížia s Moskvou.
Či však existuje presnejšia predstava o budúcnosti Doneckej a Luhanskej oblasti, o tom väčšina politológov pochybuje. Ide teda o tzv. negatívne hlasovanie - proti súčasnému vedeniu Ukrajiny bez zreteľnej vízie.
Ruský publicista ukrajinského pôvodu Jevgenij Kisiljov vidí v referende praktické nebezpečenstvo.
„V krymskom referende tiež nebola položená otázka o pripojení polostrova k Rusku, napriek tomu to bola priama cesta k nemu,“ uviedol.
Podľa neho mnoho obyvateľov Donecka sníva o tom, že „ich Rusko vezme pod svoje krídla, vráti šachty ľudu a dôchodky zvýši na tritisíc eur“.
Vláda v Kyjeve ani Západ plebiscit neuznávajú, Rusko zase počas týždňa vyzvalo na jeho odloženie.
