DONECK, MOSKVA. Proruskí separatisti na východe Ukrajiny vyhlásili, že neodložia miestne referendá naplánované na nedeľu 11. mája.
Svoje rozhodnutie oznámili deň po tom, ako ich ruský prezident Vladimir Putin vyzval na odsunutie hlasovania.
To by sa dalo považovať za krajný prejav neposlušnosti, keby neexistovalo vážne podozrenie, že Putin svojou výzvou iba chcel upokojiť západných protivníkov a odložiť zavedenie ďalších sankcií.
Podľa inej verzie je Kremeľ sklamaný tempom, ktorým prebieha rozpad Ukrajiny.
Napríklad v Luhanskej oblasti nemajú separatisti pod kontrolou prakticky nijaké kľúčové objekty. Potrebujú čas. Kyjev naopak čas tlačí - o šestnásť dní sú voľby.
Ukrajinskí vládni predstavitelia medzičasom oznámili, že protiteroristická operácia na východe bude pokračovať bez ohľadu na to, ako rebeli zareagujú na výzvu Moskvy, informovala BBC.
„Je to rozhodnutie ľudu“
Plebiscit neodložia v Donecku, centre Donbaského regiónu, ani v Luhansku so zhruba 450-tisíc obyvateľmi. Aktivisti oznámili, že na referendum už vytlačili milióny hlasovacích lístkov.
„Referendum sa uskutoční 11. mája. Pripravujeme sa, tlačíme hlasovacie lístky, všetko zostáva v platnosti,“ citovala ruská agentúra RIA Novosti aktivistov v Luhansku.
Líder aktivistov v Donecku Denis Pušilin zase povedal, že rozhodnutie uskutočniť referendum v plánovanom termíne bolo jednomyseľné.
„Milióny ľudí chcú odovzdať svoj hlas. K referendu by došlo, aj keby sme ho neschválili,“ uviedol. „Občianska vojna sa už začala. Referendum ju môže zastaviť a odštartovať politický proces.“
Návrh odložiť hlasovanie podľa neho mohol prísť od „osoby, ktorá sa stará o obyvateľov juhovýchodu“, no dodal, že rozhodli ľudia. „My sme ich megafónom,“ povedal podľa agentúry AP.
Podľa ankety Pew Research Center si pritom veľká väčšina Ukrajincov želá, aby krajina zostala jednotná.
Vláda v Kyjeve a Západ odkázali, že referendum je nezákonné a jeho výsledky nebudú akceptovať.
„Také hlasovanie nemôže mať demokratickú legitimitu a iba zhorší situáciu,“ povedala vo štvrtok šéfka diplomacie Európskej únie Catherine Ashtonová. Spojené štáty zase odkázali, že plebiscit by mali zrušiť, nie len odložiť.
Putin mení stratégiu
Putin v stredu vyzýval nielen na odloženie referenda, ale ohlásil aj stiahnutie ruských vojakov z blízkosti ukrajinskej hranice.
Väčšina západných lídrov sa však k zmene stratégie Kremľa zatiaľ stavia skepticky a poľský premiér Donald Tusk uviedol, že NATO s opatrnosťou pristupuje k Putinovým vyjadreniam.
Generálny tajomník Aliancie Anders Fogh Rasmussen zase oznámil, že ani deň po Putinových slovách žiadny pohyb vojsk zatiaľ nevidí.
Nemecký minister zahraničia Frank-Walter Steinmeier však povedal, že nový konštruktívny tón Vladimira Putina by mohol dať nový podnet na diplomatické vyriešenie krízy. „Sme dnes možno v rozhodujúcom bode,“ povedal.
Moskva pred časom vyhlásila, že si vyhradzuje právo chrániť rusky hovoriacich obyvateľov na východe a juhu Ukrajiny proti vláde v Kyjeve, ktorú označila za nedemokratickú.
Putin navyše tvrdil, že nadchádzajúce prezidentské voľby na Ukrajine, stanovené na 25. mája, by boli absurdné. V stredu už ale povedal, že sú krokom „správnym smerom“.
Moskva je podľa ruského prezidenta pripravená uznať výsledky prezidentských volieb, ak Kyjev predtým ukončí vojenskú operáciu proti skupinám separatistov a začne s nimi dialóg.
Teraz je dôležité, či všetky strany konfliktu pristúpia na „cestovnú mapu“, ktorú predložila OBSE. Tá predpokladá upokojenie situácie, dialóg všetkých zúčastnených strán a konanie slobodných volieb.
Nie je s kým rokovať
Podľa štvrtkového vyhlásenia ukrajinskej ústrednej volebnej komisie je aj napriek určitému pesimizmu šanca, že sa hlasovanie uskutoční na celom území Ukrajiny. Okrem toho úradujúci prezident Ukrajiny Oleksandr Turčynov vyhlásil, že vedenie krajiny je pripravené na dialóg s verejnosťou Doneckej aj Luhanskej oblasti. Nie však s „ozbrojenými zločincami“.
„Kľúčový problém spočíva v tom, že nie je celkom jasné, s kým rokovať,“ uviedol ruský politológ Alexej Vorobjov. Odporcovia ukrajinského režimu nemajú jednotné transparentné vedenie ani charizmatických vodcov s aspoň minimálnymi politickými skúsenosťami.
Ak sa separatistom podarí na východe prezidentské voľby zhatiť, ocitne sa Ukrajina v krajne nezávideniahodnej situácii - časť krajiny bude mať novú hlavu štátu a občania ju budú musieť rešpektovať, časť sa bude riadiť inštrukciami samozvaných lídrov a militantných vodcov.
Proti silovému riešeniu situácie na východe vystupuje aj veľká časť obyvateľstva vrátane tých ľudí, ktorí sa zatiaľ nijako nezapojili do násilných akcií separatistov. Dočasná ukrajinská vláda tu má mizivú podporu aj medzi etnickými Ukrajincami, ktorí tvoria väčšinu obyvateľov.
Ak sa však podarí usporiadať slobodné voľby, Ukrajina získa aspoň v osobe prezidenta zákonného predstaviteľa moci, s ktorým napokon bude musieť rokovať aj Kremeľ. A tomu sa Vladimir Putin zjavne pokúša zabrániť.
Rusi sa nesťahujú, napísal šéf NATO. Ste slepý, odkázala MoskvaČítajte
