BERLÍN. Nemeckí prokurátori od konca druhej svetovej vojny nestíhali naraz toľko podozrivých dozorcov z koncentračných táborov, ako v súčasnosti.
Sú to preteky s časom, lebo aj najmladší z nich majú vyše 80 rokov. V súčasnosti stíhajú tridsať bývalých dozorcov v šestnástich spolkových štátoch.
Usvedčuje ich generácia vnukov
New York Times píše, že po rokoch relatívnej nečinnosti, počas ktorých si mnohí podozriví z masového vraždenia užívali pokojný život, nastúpila nová generácia prokurátorov.
Generácia vnukov, ako ju volajú, má menšie dilemy a aj nové možnosti.
37-ročný prokurátor zo Stuttgartu Ralf Dietrich napríklad mohol po dlhých rokoch usvedčiť 94-ročného Hansa Lipschisa.
Dietrich si dal zhotoviť trojrozmerný model koncetračného tábora Osvienčim. Z neho bolo zrejmé, že Lipschis, ktorý tvrdil, že pracoval v kuchyni a nevedel o vraždení, klamal.
Program totiž umožňoval nasimulovať, aký mal Lipschis výhľad z okna kuchyne.
Dietrich hovorí, že viacerí dozorcovia sa bránia, že nevedeli, čo sa deje. Trojrozmerné modely ich ale môžu usvedčiť z toho, že videli krematóriá. To na obvinenie samozrejme nestačí. Treba dokázať účasť na vraždení.
Nemeckí prokurátori sa v tomto spoliehajú na precedentné rozhodnutie v kauze Demjanuk, keď súd uznal bývalého dozorcu v Sobibore vinného zo spoluúčasti na vraždách všetkých ľudí, čo zahynuli počas jeho pôsobenia v tábore.
Prečo trvalo stíhanie tak dlho?
Aj napriek tomu sa však môže stať, že prokurátor neuspeje a súd vyhlási podozrivého za neschopného procesu pre vysoký vek, zdravotné problémy či demenciu, ako sa to stalo v Lipschisovom prípade.
To len rozvíja debatu, prečo stíhanie dozorcov trvalo tak dlho a či nemecká justícia urobila všetko pre to, aby boli súdení a v prípade dokázania viny aj potrestaní.
