- Kyjev nemá kontrolu nad východom, separatisti stále obsadzujú budovy
- Putin vyzval na odloženie nedeľňajších referend o nezávislosti
- USA hrozia Rusku ďalšími sankciami
MARIUPOĽ, SLOVIANSK. Ukrajinská armáda na východe krajiny naďalej bojuje s proruskými separatistami bez výraznejšieho úspechu.
Nejasná situácia je v Mariupoli, hlásili odtiaľ päť obetí. Bojuje sa aj na predmestí Slovianska. Troch zadržaných príslušníkov špeciálnej jednotky Alfa v meste vymenili za trojicu separatistov.
Na slobodu sa tak dostal aj samozvaný gubernátor Doneckej oblasti Pavol Gubarev, ktorý si mal odsedieť dva mesiace. Tajná služba SBU zatiaľ prepustenie nepotvrdila.
Ozbrojenci opäť obsadili aj sídlo prokuratúry v Luhansku. Pred miestnym strediskom ministerstva vnútra sa zišlo asi 150 ľudí a žiadali odchod miestneho náčelníka.
Ukrajinské oddiely dorazili v stredu aj do prístavného mesta Berďansk. Tajná služba oznámila, že v Záporožskej oblasti zadržala skupinu piatich špiónov pod ruským velením.
Premiér Arsenij Jaceňuk prisľúbil udeliť amnestiu všetkým separatistom, ktorí sa nedopustili ťažkých zločinov.

Majú organizátora nepokojov v Odese
Bezpečnostná služba tiež oznámila, že sa jej podarilo vypátrať a zadržať jedného z organizátorov masových zrážok v Odese, ktoré vyústili do požiaru tamojšieho Domu odborov.
Generálny prokurátor Oleh Machnickyj v utorok vo vysielaní televízie 5 kanal povedal, že príslušníci ukrajinskej polície sa spolupodieľali na trestnej činnosti separatistov v Odese.
O príčinách požiaru Domu odborov, pri ktorom zahynuli desiatky ľudí, sa však prokurátor jednoznačne nevyjadril.
Konštatoval, že požiar mohli spôsobiť tak separatisti, ktorí hádzali Molotovove koktaily, ako aj ich odporcovia.
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v stredu vyhlásil, že v Európe sa roky zatvárali oči pred znovuzrodením ideológie fašizmu, nad rastom počtu jej prívržencov či pochodmi na počesť bývalých esesákov. Tragédiu v Odese označil za fašizmus.
Ukrajina zaradila na zoznam hľadaných osôb bývalého námestníka veliteľa polície v Odeskej oblasti Dmytra Fučedžiho. Podľa ministra vnútra Avakova odišiel z krajiny.
Fučedži bol v Odeskej oblasti zodpovedný za verejnú bezpečnosť a 2. mája sa počas masívnych zrážok stúpencov Kyjeva a proruských separatistov v centre Odesy zdržiaval v centre mesta.
Odložia referendá?
V Doneckej a Luhanskej oblasti, kde separatisti vyhlásili nezávislú Doneckú ľudovú republiku, plánujú aktivisti na túto nedeľu miestne referendum.
Celonárodné referendum o jednote a územnej celistvosti Ukrajiny sa napokon neuskutoční, poslanci ho v utorok neschválili.
Podľa SBU je výsledok miestneho referenda vopred určený. Ruský prezident Vladimir Putin v stredu vyzval separatistov, aby referendá odložili.
Podľa jeho slov to umožní vytvoriť podmienky nevyhnutné pre dialóg medzi predstaviteľmi vlády v Kyjeve a jej odporcami na východe krajiny.
Popredný predstaviteľ Doneckej ľudovej republiky odloženie referenda nevylúčil.
Putin zároveň oznámil, že nariadil stiahnutie vojakov z území pri hranici s Ukrajinou.
Podľa NATO sa ich tam v uplynulých týždňoch zhromaždili desaťtisíce. Rusko to odmietlo potvrdiť a argumentovalo potrebou pripravenosti armády v prípade ohrozenia po rusky hovoriacich obyvateľov Ukrajiny.
NATO ani USA však nevidia žiadne znaky sťahovania ruských vojsk.
Putin mení rétoriku
Putin znova vyzval vládu v Kyjeve, aby zastavila operáciu na východe a apeloval na odzbrojenie extrémistických provládnych skupín.
Nadchádzajúce prezidentské voľby, stanovené na 25. mája, sú podľa Putina krokom "správnym smerom".
Zopakoval však, že každému ďalšiemu celoštátnemu hlasovaniu na Ukrajine by mali predchádzať ústavné reformy.
Putin vyjadril podporu návrhu nemeckej kancelárky Angely Merkelovej na okrúhly stôl všetkých strán konfliktu, vrátane proruských síl. Vláda v Kyjeve s nimi však rokovať odmieta.
Ruský prezident sa stretol v Moskve s úradujúcim predsedom Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), švajčiarskym prezidentom Didierom Burkhalterom.
Burkhalter pricestoval presadzovať lepšiu realizáciu ženevskej dohody zameranej na znižovanie napätia na Ukrajine.
OBSE chce v stredu všetkým stranám predložiť "cestovnú mapu" riešenia krízy.
USA pripravujú nové sankcie
Spojené štáty pripravujú nové sankcie, ktoré by uvalili na Rusko, ak by Moskva výrazne vystupňovala svoju agresiu voči Ukrajine.
Napríklad tým, že by prekazila nadchádzajúce ukrajinské voľby alebo uznala výsledky ďalšieho separatistického referenda.
Spojené štáty americké zbavili Rusko osobitných obchodných výhod v spore o jeho angažovaní sa na Ukrajine.
Prezident USA Barack Obama informoval Kongres, že vyškrtol Rusko z programu Všeobecného systému preferencií, pretože krajina je teraz príliš ekonomicky rozvinutá, aby potrebovala benefity.
V dôsledku tohto opatrenia bude dovoz ruského tovaru teraz podliehať normálnemu zdaneniu.
Na prijatie sankcií v stredu vyzval aj ukrajinský oligarcha a prezidentský kandidát Petro Porošenko. Pohrozila nimi aj Európska únia.
Únia doteraz rozhodla o zákaze vydávania víz a zmrazenia zahraničných aktív pre 48 občanov Ruska a ukrajinských proruských aktivistov.
Zatiaľ však stále váha prikročiť k tvrdším ekonomickým sankciám proti Rusku, pretože viaceré členské štáty sa obávajú odvetných opatrení, najmä pokiaľ ide o dodávky ruského plynu.

NATO zváži trvalé rozmiestnenie
Vrchný veliteľ spojeneckých síl NATO v Európe Philip Breedlove si myslí, že Aliancia bude musieť v dôsledku rastúceho napätia medzi Ruskom a Ukrajinou uvažovať o trvalom rozmiestnení svojich vojsk vo východnej Európe.
Ešte pred septembrovým summitom aliancie by sa touto otázkou mali zaoberať vojenskí velitelia, ministri obrany ako aj šéfovia diplomacií členských krajín.
NATO zabezpečilo viacero krátkodobých rotácií vo východnej Európe, ale tie by sa mali ukončiť do konca tohto roka.
Breedlove ubezpečil, že súčasné strategické zameranie Spojených štátov na Áziu nemá vplyv na plnenie záväzkov USA voči NATO ani na kolektívnu bezpečnosť členov aliancie.