EÚ si obozretne obzerá nových susedov, ktorých získa po rozšírení

Brusel 7. novembra (TASR) - V sprievode veľkých fanfár si desať kandidátskych krajín vychutná koniec dlhých prístupových rokovaní na decembrovom summite ...

Brusel 7. novembra (TASR) - V sprievode veľkých fanfár si desať kandidátskych krajín vychutná koniec dlhých prístupových rokovaní na decembrovom summite Európskej únie v Kodani, ktorý otvorí cestu vedúcu k historickému zjednoteniu kontinentu. Zatiaľ čo Poliaci, Maďari, či Česi budú v Kodani oslavovať, mnohé ďalšie národy zostávajú stále mimo EÚ v obavách, že nové zjednotenie vlastne znamená rozdelenie na tých, čo majú a čo nemajú, uvádza v dnešnej analýze britská tlačová agentúra Reuters.

Rusi, Ukrajinci, Albánci a Srbi budú totiž potrebovať víza pri návšteve nových členských krajín únie a môžu len závistlivo pozerať na to, ako tieto siahajú po štedrých európskych fondoch na pomoc pre svojich trpiacich farmárov, ozdravenie životného prostredia, či obnovu opotrebovaných ciest.

V Bruseli politici opakujú, že z rozširovania smerom na východ bude profitovať celý kontinent, no takisto sú čoraz opatrnejší v súvislosti s problémami, ktoré zmena mapy Európy prinesie. Európsky komisár pre zahraničné vzťahy Chris Patten spolu s vysokým predstaviteľom EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Javierom Solanom vyzvali úniu, aby dôkladne zvážila, ako sa bude správať k svojim "novým susedom", čím mali na mysli krajiny bývalého Sovietskeho zväzu, Juhoslávie, Albánsko, ale aj južné Stredomorie.

Noví susedia sú skutočne jedným veľkým mixom. Po prvé, sú medzi nimi tzv. západobalkánske krajiny - zväzok malých, zbedačených štátov trpiacich ešte stále krvavým rozpadom Juhoslávie. Ich budúcnosť, prinajmenšom z hľadiska dlhodobej perspektívy, je však istá.

"Balkánske štáty, bez ohľadu na časový harmonogram, sú predurčené na to, aby sa stali súčasťou Európskej únie. Ide o región, o ktorý sa musíme postarať," vyhlásil predseda Európskej komisie Romano Prodi.

Európski diplomati sú presvedčení, že prijatie dvoch východobalkánskych krajín - Rumunska a Bulharska - pravdepodobne v roku 2007, by malo pomôcť podnietiť reformy v Srbsku, Čiernej Hore, Macedónsku, Bosne, Chorvátsku a Albánsku. A skutočne, Chorvátsko a Macedónsko už začali rokovania o stabilizačnej a asociačnej dohode, čo je prvým krokom na dlhej ceste vedúcej k prípadnému členstvu v únii.

Druhou skupinou sú susedné krajiny na južnom a východnom okraji Stredomoria. Tie by sa tiež rady stali členmi EÚ, avšak sú vylúčené na základe zemepisných dôvodov a v mnohých prípadoch aj vzhľadom na nedodržiavanie striktných európskych noriem o demokracii a ľudských právach. Maroko už raz záujem prejavilo, no dostalo okamžite zamietavú odpoveď. Jedinou výnimkou je Turecko, ktoré sa stalo v roku 1999 oficiálnym kandidátom. A to aj napriek tomu, že ho mnohí považujú za príliš veľké, príliš ťarbavé a príliš moslimské na to, aby sa stalo členom zoskupenia, ktoré by si podľa niektorých malo zachovať ráz "kresťanského klubu".

Ankara však dúfa, že po víkendových parlamentných voľbách, ktorými sa dostala k moci nová, umiernená proeurópska strana, by jej mohli v Kodani stanoviť termín na začatie prístupových rokovaní. To sa už dlho odďaľuje v súvislosti s výhradami v oblasti dodržiavania ľudských práv. Diplomati však pripúšťajú, že Turecko by malo dostať aspoň "dátum pre dátum", čiže prísľub na stanovenie dátumu, kedy sa dozvie termín začatia negociácií.

Za Tureckom ležia ešte malé a stále nestabilné exsovietske kaukazské republiky - Arménsko, Gruzínsko a Azerbajdžan, ktoré by sa tiež rady stali jedného dňa členmi únie.

"Ak Gruzínsko splní ekonomické a politické kritériá EÚ, povedzme o 20 rokov, prečo by sa mu to nemalo umožniť?" pýta sa Heather Grabbeová z londýnskeho Centra pre európske reformy. "Európa je o hodnotách, nie len o geografii," dodáva.

Po najbližšom kole rozširovania však pôjde v prvom rade o krajiny ohraničujúce strednú Európu. Najmä Ukrajina sa snaží dosiahnuť užšie politické a ekonomické vzťahy s EÚ, hoci prezident Leonid Kučma čeliaci obvineniam z korupcie a anarchie nemá dôveru v mnohých európskych metropolách.

Podľa eurodiplomatov budú mať kľúčovú úlohu pri tzv. premosťovaní nové štáty, ako napríklad Poľsko. Varšava totiž zo svojej vlastnej skúsenosti vie, ako môžu medzinárodné organizácie a inštitúcie pomôcť podporiť prechod k demokracii a voľnému trhu. O skúsenosti sa preto môže podeliť.

Nie všetci však majú záujem sa učiť. Patten a Solana priznávajú, že napríklad s Bieloruskom nemá EÚ žiadne oficiálne vzťahy. Autoritatívna vláda prezidenta Alexandra Lukašenka ponechala Bielorusko mimo európskej integrácie. O malom Moldavsku ani nehovoriac. Najchudobnejšia európska krajina sa zmieta v kríze, ktorá by podľa Solanu a Pattena mohla zmariť akékoľvek dlhodobé európske stratégie.

Naopak, vzťahy s Ruskom sú veľmi sľubné. V pondelok budúceho týždňa odcestuje ruský prezident Vladimir Putin do Bruselu na summit, od ktorého si únia sľubuje dohodu o ruskej enkláve Kaliningrad. Ten totiž zostane zo všetkých strán v obklopení krajín únie a tak je už vyše roka predmetom sporu medzi Moskvou a Bruselom.

Európski lídri predložili návrh požadujúci víza pri ceste cez litovské územie do Ruska, no Moskva oponovala, že nemožno vyžadovať víza od ruských občanov presúvajúcich sa z jednej časti svojej vlasti do druhej. Zdá sa však, že napokon pristúpi na predkladaný návrh, pretože EÚ odsúhlasila v dlhšom časovom horizonte projekt pre bezvízové, železničné spojenie rýchlovlakmi medzi Kaliningradom a Ruskom. Dohoda o Kaliningrade by odstránila hlavný problém vo vzťahoch Rusko-EÚ a umožnila by obidvom stranám zamerať sa na ekonomickú spoluprácu najmä v oblasti energetiky.

Málokto v Bruseli si však vie predstaviť, že by Rusko, rozsiahla krajina ťahajúca sa cez 11 časových pásem, mohla niekedy vstúpiť do únie. "Čo sa týka Ruska, Ukrajiny, Moldavska a ďalších krajín v južnom Stredomorí vrátane Izraela, prichádzajú do úvahy mnohé vecí, avšak nie inštitúcie," vyhlásil Prodi v nedávnom rozhovore pre taliansky denník La Stampa. Inými slovami to znamená "áno" pre bližšiu ekonomickú a politickú spoluprácu, ale "nie" plnému členstvu.

Najčítanejšie na SME Svet


Inzercia - Tlačové správy


  1. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  2. 3 úlohy, ktoré vyrieši minerálna vlna najlepšie
  3. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  4. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  5. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  6. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  7. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  8. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  9. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  10. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  1. Projekt "Zvýšenie odborných kapacít v oblasti práce s mládežou"
  2. Malé knedličky, veľké dojmy
  3. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  4. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  5. Projekt First Lego League podporila Nadácia Pontis
  6. Klienti majú často pocit, že potrebujú spracovať len projekt
  7. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  8. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  9. 3 úlohy, ktoré vyrieši minerálna vlna najlepšie
  10. Svadba v kraji lietajúceho mnícha Cypriána
  1. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 10 811
  2. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 10 735
  3. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 8 740
  4. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 6 511
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 5 636
  6. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 4 687
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 3 785
  8. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom 3 410
  9. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 3 141
  10. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet 2 922

Hlavné správy zo Sme.sk

KOMENTÁRE

Pozrite, čo sa stalo na Slovensku, hromží Trump pred kamerami

Preceňovanie utečeneckej témy odpútava pozornosť od úplatkov, kriminality.

EKONOMIKA

Chaos okolo cien elektriny pokračuje. Koľko vlastne zaplatíte po novom?

V niektorých prípadoch stúpli ceny za elektrinu neúmerne.

EKONOMIKA

Polícia obvinila úradníka, pýtal si úplatky za dotácie

Zamestnanec Pôdohospodárskej platobnej agentúry si opakovane pýtal úplatky.

Neprehliadnite tiež

Ukrajinská Avdijivka je opäť bez vody, filtračnú stanicu zasiahla strela

Čistiareň poskytuje vodu obciam na oboch stranách kontaktnej línie, terčom ostreľovania sa stala opakovane.

Le Penová neprišla na výsluch, do volieb chce ignorovať všetky predvolania

Polícia Le Penovú predvolala na výsluch v súvislosti s podozrivým zamestnávaním poslaneckých asistentov.

Iracké sily vstúpili do prvej štvrte v západnej časti Mósulu

Armáda získala tiež kontrolu nad medzinárodným letiskom a vojenskou základňou na južnom predmestí Mósulu.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop