- Polícia stratila kontrolu nad Luhanskom, zločiny sa množia
- Moskva chce zapojiť do rokovaní aj povstalcov, Kyjev je proti
- Požiar v Odese budú vyšetrovať aj zahraniční experti
KYJEV. Ukrajinský parlament v utorok neschválil návrh na celoštátne referendum o územnej celistvosti a používaní menšinových jazykov.
Na neverejnom zasadnutí podporilo návrh len 154 poslancov, pričom potrebných bolo 226 hlasov.
Návrh doručil parlamentu premiér Arsenij Jaceňuk. Referendum sa malo konať v čase prezidentských volieb 25. mája.
Jaceňuk už dávnejšie uviedol, že referendum sa bude týkať jednoty, územnej celistvosti a decentralizácie moci v Ukrajine.
Ruské ministerstvo zahraničných vecí minulý týždeň vyhlásilo, že referendum je podvod, ktorý len prehĺbi krízu v štáte.
Potrebný počet hlasov však v ukrajinskom parlamente získal zákon, ktorý potvrdzuje dekrét dočasného prezidenta Oleksandra Turčynova o čiastočnej mobilizácii. Tento dekrét schválili poslanci ešte 17. marca.
Mobilizácia sa týka celkovo 24 oblastí krajiny, vrátane oblastí na východe a juhu krajiny, ako aj hlavného mesta Kyjeva.
Parlament tým schválil pokračujúcu mobilizáciu s tým, že všetci, ktorí si odslúžia 45 dní v ozbrojených zložkách, budú demobilizovaní, informovala Ukrajinská pravda.
Tí, ktorí sa podieľajú na protiteroristickej operácii, dostanú špeciálny štatút účastníkov bojových operácií.
Ukrajinská vláda musí v duchu zákona zabezpečiť všetky finančné a iné otázky spojené s čiastočnou mobilizáciou, respektíve prijať nevyhnutné opatrenia.
Separatisti pripravujú referendum
Hoci parlament neschválil celoštátne referendum, proruskí aktivisti samozvanej Doneckej ľudovej republiky zintenzívnili prípravy na miestny plebiscit o sebaurčení, ktorý sa má uskutočniť túto nedeľu.
Dali vytlačiť 3,2 milióna tlačív. V domácich tlačiarňach vytlačili aj pozvánky, ktoré roznášajú po domoch a vylepujú po meste.
Podľa agentúry Ukrinformu sa stretávajú s primátormi a starostami obcí Doneckej oblasti a vyvíjajú na nich tlak, aby zabezpečili prípravy i samotné vykonanie referenda.
Referendum sa uskutoční v nedeľu aj v Luhanskej oblasti, kde podobne ako v Doneckej oblasti existuje samozvaná oblastná rada na čele s ľudovým gubernátorom Valerijom Bolotovom.
Ukrajinská polícia v utorok hlásila, že nad Luhanskou oblasťou stratila kontrolu. V uplynulých dňoch v nej zaznamenali nárast kriminality, vrátane ozbrojených prepadov a vrážd. Množia sa aj prejavy banditizmu a plienenia.
Práve do Luhanskej oblasti pritom v stredu zamieri terénne vozidlo kontroverzného ruského politika Vladimira Žirinovskéh z Liberálnodemokratickej strany Ruska (LDPR)
Ten sa domnieva, že vozidlo známe pod označením Tiger využijú v súčasnosti viac povstalci ako on. Dúfa, že ho ukrajinskí pohraničníci vpustia.
Lavrov chce zapojiť aj povstalcov
V rakúskej Viedni sa v utorok začalo zasadnutie ministrov zahraničných vecí členských štátov Rady Európy. Pricestoval aj šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov, ktorý sa plánuje zúčastniť aj na rokovaní.
Lavrov v utorok uviedol, že konanie nového kola medzinárodných rokovaní v Ženeve o uvoľnení napätia na Ukrajine by bolo len "chodením v kruhu".
Hoci nie je v zásade proti, pokrok považuje za možný len v prípade, ak by do dialógu boli zapojení aj zástupcovia rusky hovoriacich povstaleckých regiónov.
Ukrajina túto žiadosť odmietla a navyše podmienila rokovania s Ruskom tým, že Moskva podporí prezidentské voľby 25. mája.
Okrem Lavrova do Viedni prišlo na schôdzku 30 ministrov zahraničia zo 47 členských krajín vrátane slovenského ministra Miroslava Lajčáka. Hlavnou témou rokovaní bude podľa očakávania kríza na Ukrajine.
Podľa rakúskej verejnoprávnej stanice ORF je možné, že vo Viedni sa stretnú aj ministri zahraničia Ukrajiny a Ruska.
Tragédiu v Odese vyšetrí aj zahraničie
Udalosti v juhoukrajinskom prístave Odesa, kde pri masových potýčkach a požiari minulý piatok zomrelo vyše 40 ľudí, budú podľa ministra vnútra Arsena Avakova vyšetrovať aj zahraniční experti.
Výsledky vyšetrovania budú sprístupnené verejnosti. Avakov dodal, že odborníkov zo zahraničia vláda povolala kvôli objektívnosti.
Rozsiahly požiar v Dome odborov mali podľa predbežného vyšetrovania spôsobiť zápalné fľaše.
Zo zodpovednosti za dramatický vývoj udalostí viacerí politici i radoví občania vinia políciu, ktorá situáciu nezvládla. V súvislosti s tým bolo počas víkendu odvolané celé oblastné i mestské velenie polície.
Ukrajinská tajná služba SBU podľa agentúry Unian vyslovila podozrenie, že potýčky v Odese boli koordinované z územia separatistickej Podnesterskej republiky diverznými skupinami z Ruskej federácie.
Generálny prokurátor Oleh Mahnický povedal, že na nepokojoch sa nezasahovaním, ale aj spoluúčasťou podieľali aj ukrajinskí policajti.
Poslanec odeskej oblastnej rady Vadim Sidorenko medzitým obvinil kyjevskú vládu, že tají údaje o skutočnom počte obetí, pretože podľa jeho informácií ich je až 116.
Objavili sa aj informácie, že nezvestných je po tragických udalostiach najmenej 48 ľudí. Podľa agentúry Unian je v mestských márniciach ešte asi 20 neidentifikovaných tiel.
Vláda tvrdí, že zabila 30 separatistov
Počas pondelkových bojov na juhovýchode Ukrajiny prišli o život najmenej štyria ukrajinskí vojaci, na strane protivníka sú podľa ukrajinského ministra vnútra Arsena Avakova počty obetí vyššie.
V utorok na svojom Facebooku uviedol, že len v Sloviansku prišlo o život viac ako 30 separatistov.
Ukrajinská armáda sa spolu s jednotkami ministerstva vnútra a Národnej gardy naďalej neúspešne snaží získať kontrolu nad mestami a dedinami, ktorých sa zmocnili a opevnili sa tam proruskí separatisti. V ich rukách je podľa agentúry AP najmenej dvanásť miest.
Ruský minister obrany Sergej Šojgu medzitým uviedol, že Čiernomorskú flotilu počas tohto roku posilnia ďalšie ponorky a vojnové lode.
V miestach dislokácie Čiernomorskej flotily budú počas tohto roka vytvorené nové jednotky protivzdušnej obrany a námornej pechoty. Flotila dostane aj nové ponorky a najmodernejšie vojnové lode.
Líder krymských Tatárov sa obráti na súd
Líder krymských Tatárov, ukrajinský poslanec Mustafa Džemilev, ktorému ruské a proruské úrady na Kryme neumožnili v sobotu vstup na územie polostrova, sa obráti na Európsky súd pre ľudské práva.
Podľa vlastných slov verí v úspešnosť tohto podania, pretože platnosť ruskej jurisdikcie na území Krymu nikto neakceptoval.
Džemilevovi bránia vo vstupe na Krym pre jeho nesúhlas s ruskou anexiou.
