Turistické expedície sú bez nich bezradné, no nosiči a sprievodcovia sa na Mount Everest po poslednej tragédii vrátiť nechcú.
Vo svojej komunite sú niečo ako rockové hviezdy a niektorí zarábajú viac ako nepálsky premiér. Na šerpoch totiž stojí multimiliónový biznis v Himalájach.
Pri výstupoch na osemtisícovky nosia klientom zo Západu väčšinu výbavy a pripravujú im bezpečné lezecké trasy.
No pred dvoma týždňami sa tu odohrala zatiaľ najväčšia tragédia, na akú sa svet šerpov pamätá. Obrovský odlomený kus z ľadovca Khumbu na južnom svahu Everestu spustil lavínu v rovnomennom ľadopáde, cez ktorý sa prechádza pri výstupe na vrchol.
Zahynulo v nej šestnásť ľudí. Všetko to boli šerpovia, ktorí buď prenášali ťažké náklady medzi dvoma tábormi, alebo sa vracali do základného tábora na úpätí hory.
Lavíny a padajúce kusy ľadu sú tu na dennom poriadku, táto však znamenala koniec tohtoročnej sezóny v Nepále skôr, ako sa vôbec poriadne rozbehla.
Sezóna sa v Nepále skončila príliš skoro. FOTO - SITA/AP
Boja sa hnevu hory
No existujú aj iné dôvody, prečo ostatní preživší šerpovia odmietli sprevádzať tohtoročné výpravy.
V prvom rade medzi nimi prevláda názor, že pokračovať v lezení je urážkou cti zosnulých, uviedol pre National Geographic horolezecký veterán Američan Alan Arnette. Tí nábožnejší dokonca tvrdia, že ich hora trestá a boja sa na ňu vrátiť, majú pred ňou rešpekt.
