Sústredia sa na to, aby sa nerozšírili ďalej. Kremľu sa tak darí pokračovať v tlaku na federalizáciu Ukrajiny a ohrození predčasných volieb.
Z krátkodobého hľadiska Kremeľ. Ak bolo jeho cieľom destabilizovať krajinu, tak sa mu to v jej východnej časti darí. Ozbrojení separatisti obsadzujú každý deň nové vládne budovy, opevňujú barikády podľa vzoru majdanu.
Sama priznáva, že v Doneckej a Luhanskej oblasti majú teraz väčšiu moc „zelení muži“ než jej bezpečnostné jednotky. Separatistov podľa ukrajinskej tajnej služby aj západných lídrov koordinuje Moskva, ktorá medzi nimi má svojich ľudí.
Keďže časť juhovýchodnej Ukrajiny je pod kontrolou separatistov, ktorí sú schopní držať ako rukojemníkov pozorovateľov OBSE už týždeň, dochádza tam k únosom aj vraždám, je otázne, či by sa podarilo ukrajinskej vláde zabezpečiť pokojný priebeh volieb aj v tomto regióne.
Ukazuje to napríklad aj pokus o atentát na starostu druhého najväčšieho mesta Charkova. Svoju kandidatúru postupne sťahujú proruskí kandidáti, ktorých šance na zvolenie však boli minimálne.
Posledné, čo si Moskva želá, je, aby sa novým prezidentom stal legitímne zvolený politik, ktorý vidí Ukrajinu ako súčasť Európy. Favorit volieb Petro Porošenko by takým mohol byť.
Kremeľ sa od začiatku snaží destabilizovať vládu v Kyjeve, ktorá zmenila geopolitickú orientáciu po zosadení bývalého prezidenta Viktora Janukovyča, lenže sa jej to veľmi nedarilo.
„Vládu fašistov“ dokonca uznáva aj člen ruskej colnej únie Alexander Lukašenko. Ukrajinský premiér Arsenij Jaceňuk bol už v Bielom dome aj na summite Európskej únie.
Pre väčšinu Ukrajincov, západných lídrov aj podľa Putina nemá politickú budúcnosť. Moskva ho však využíva na svoje hry, keď sa občas objaví pred kamerami. Spravidla kopíruje líniu Moskvy. Napísal jej pozývací list, aby jeho armáda prišla na Krym (objavil sa však až po ruskej okupácii). Potom začal hovoriť o potrebe federalizácie krajiny, hoci predtým o tom na Ukrajine nikdy nehovoril a rovnako ako Kremeľ spochybňuje májové prezidentské voľby.
Kyjev ho obviňuje, že zo štátnych peňazí ukradol desiatky miliárd dolárov a nimi teraz podľa Kyjeva financuje separatistov. Podľa ukrajinského generálneho prokurátora so svojimi spojencami previezol cez hranice hotovosť najmenej 32 miliárd dolárov.
