DONECK. Proruskí demonštranti obsadili budovu prokuratúry vo východoukrajinskom meste Doneck.
Stovky protestujúcich podľa Reuters zaútočili na úrad oblastnej prokuratúry, ktorá podľa nich vykonávala činnosť v prospech Západom podporovanej vlády v Kyjeve.
"Úrad prokuratúry vydával zločinné nariadenia z Kyjeva proti svojim vlastným ľuďom, vznášal voči nim obvinenia zo separatizmu a ďalších falošných zločinov," povedal pre Reuters 43-ročný obyvateľ Donecka.
Počas útoku dav rozbíjal kameňmi okná na budove. Po jej obsadení demonštranti zvesili z prokuratúry ukrajinskú vlajku a nahradili ju zástavou samozvanej Doneckej ľudovej republiky.
Policajtov odvliekli a zbili
V objekte sa v čase obsadenia nachádzali členovia bezpečnostnej služby, ktorým demonštranti povolili odchod z budovy.
Podľa agentúry Interfax-Ukraine však niektorí z príslušníkov utrpeli zranenia. Prítomný reportér agentúry Reuters videl na zemi krv.
Podľa agentúry AP sa demonštrantom pôvodne pokúšalo zabrániť vo vstupe do budovy niekoľko desiatok príslušníkov poriadkovej polície, a to aj za pomoci slzotvorného plynu a oslepujúcich granátov. Dav však napokon policajní kordón prerazil.
Podľa reportéra AP protestujúci vytŕhali policajtom z rúk ochranné štíty a niektorých z nich odvliekli preč a zbili.
Zaviedli brannú povinnosť
Ukrajina medzitým opäť zaviedla brannú povinnosť, ktorú len koncom minulého roka zrušila vláda bývalého prezidenta Viktora Janukovyča.
Úrady v Kyjeve zdôvodnili znovuzavedenie odvodov rapídne sa zhoršujúcou situáciou na východe a juhu krajiny, ohrozením územnej integrity štátu, otvorenou agresiou zo strany proruských milícií a zasahovaním Ruska do vnútorných záležitostí Ukrajiny.
Dočasný ukrajinský prezident Oleksandr Turčynov podľa DPA podpísal dekrét, ktorým sa obnovuje povinná vojenská služba pre mužov vo veku 18 až 25 rokov. Odvody sa majú obnoviť už v priebehu mája alebo júna.
Bezprostredne nebolo jasné, v ktorých regiónoch Ukrajiny budú odvedenci nasadení. Rusko vyjadrilo nad opätovným zavedením brannej povinnosti na Ukrajine znepokojenie.
Putin Merkelovej: Ukrajinská armáda musí odísť z juhovýchodu
Stiahnutie sa ukrajinských vojsk z juhovýchodných oblastí Ukrajiny, ukončenie násilia a začiatok národného dialógu v rámci ústavnej reformy s účasťou všetkých regiónov i politických síl je teraz to najhlavnejšie, povedal ruský prezident Vladimir Putin v telefonickom rozhovore s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou.
S odvolaním sa na oznámenie moskovského Kremľa o tom informovala agentúra Reuters i ruská RIA Novosti.
Merkelová v telefonáte, ktorý podľa Kremľa ona sama iniciovala, požiadala tiež Putina, aby pomohol oslobodiť vojenských pozorovateľov z Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), ktorých vo východoukrajinskom meste Slovjansk zadržiavajú proruské milície.
Diplomata zadržali pri čine
Ruského vojenského atašé v Kyjeve zadržali v súvislosti s podozrením zo špionáže a nariadili mu opustiť krajinu.
Informovala o tom agentúra Interfax-Ukrajina s odvolaním sa na vyhlásenie ukrajinského ministerstva zahraničných vecí.
"Vojenský námorný pridelenec veľvyslanectva Ruskej federácie na Ukrajine je v súvislosti so svojimi akciami, ktoré nie sú v súlade s jeho diplomatickým postavením, vyhlásený za personu non grata," citoval Interfax-Ukrajina kyjevský rezort zahraničia.
Ministerstvo uvádza, že diplomata zadržali v stredu pri výkone "výzvedných akcií" a bude musieť Ukrajinu opustiť. Meno neprezradili.
Ministerstvo nebolo možné bezprostredne skontaktovať, aby sa k udalosti bližšie vyjadrilo, dodáva k celej záležitosti agentúra Reuters.
Rusko počká s odvetnými sankciami
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov uviedol, že Moskva nepodnikne okamžité odvetné opatrenia po tom, čo Spojené štáty a Európska únia uvalili na Rusko sankcie.
V budúcnosti však môže Moskva podľa neho svoj postoj prehodnotiť v závislosti od toho, či budú sankcie predĺžené alebo prehĺbené.
"Nechystáme sa konať, robiť nerozumné veci. Chceme dať našim partnerom možnosť, aby sa upokojili," povedal Lavrov na svojom juhoamerickom turné.
Rezort ruskej diplomacie tiež vyhlásil že návrh predsedu ukrajinskej vlády uskutočniť referendum o jednote Ukrajiny a územnej celistvosti je podvod, ktorý len prehĺbi krízu v štáte.
Lavrov tiež vyzval na rokovania medzi Kyjevom a proruskými separatistami na juhovýchodnej Ukrajine pod záštitou Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE).
"Rusko sa domnieva, že takýto dialóg medzi vládnymi orgánmi v Kyjeve a ich protivníkmi v iných častiach krajiny by sa mohol uskutočniť pod záštitou Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe," povedal Lavrov pre ruskú televíznu stanicu Rossija-24 počas svojej návštevy juhoamerického Peru.
