Ženeva/Moskva 26. júna (TASR) - Ruská tlačová agentúra Interfax si v ruskom mediálnom priestore vybudovala dobrú povesť vďaka spoľahlivosti svojich správ. V súčasnom Rusku nie je ľahké udržať si neutrálne smerovanie, uvádza švajčiarsky denník Le Temps.
V časoch perestrojky si novinár Michail Komissar predsavzal, že môže byť rentabilné predávať zahraničným médiám "seriózne, atraktívne a objektívne" informácie o Rusku. Novinárov nápad schválila štátna televízia a rozhlas a agentúra Interfax vznikla ako oddelenie na ministerstve informácií. Lenže v januári 1991 ju dala vláda zatvoriť, lebo sa jej nepozdávalo, ako pokrývala udalosti o emancipačných snahách v pobaltských krajinách.
Agentúra Interfax znova začala činnosť, keď sa okolo zakladateľa a súčasného generálneho riaditeľa vytvoril najskôr úzky okruh akcionárov z radov novinárov. Počet objednávateľov sa od počiatočných niekoľko desiatok zvýšil pomerne rýchlo na vyše 1000. V súčasnosti je Interfax nadnárodnou spoločnosťou, ktorá sa rozšírila do Číny aj do krajín strednej a východnej Európy. Jej hlavné sídlo je v Holandsku, načrtáva vývoj agentúry švajčiarsky denník. Interfax je však v prvom rade hlavným ruským zdrojom ruských informácií, z ktorého čerpajú zahraničné agentúry a médiá. A to pre jej povesť nezávislého informátora. Zároveň sa jej tlačové stredisko stalo miestom, ktoré vyhľadávajú ruskí politici. Nik zo serióznych ruských politikov si nemôže dovoliť usporiadať tlačovú konferenciu inde, ako v Interfaxe, konštatuje denník.
Účasť výkonného riaditeľa agentúry Interfax Dmitrija Voskobojnikova na fóre Media-Sojuz minulý týždeň spochybnila neutralitu agentúry, keďže odborovú organizáciu ruských novinárov Media-Sojuz financuje vládna moc. Voskobojnikov odôvodňoval účasť na Media-Sojuze tým, že je potrebné presvedčiť všetky organizácie o potrebe zriadiť nezávislý arbitrážny orgán. Ako príklad uviedol, že servis agentúry Interfax každý deň "plienia" prostriedky masovej informácie, pričom preberajú správy Interfaxu bez dovolenia a elementárneho označenia Interfaxu ako pôvodcu správy. Podľa Voskobojnikova by sa všetky médiá mali dohodnúť na etickom kódexe, ktorý by posilnil ich pozície v komunikácii s výkonnou mocou.
Voskobojnikov, ako ďalej uvádza Le Temps, zdôraznil, že Interfax je skutočne nezávislá: nemá dlhy ani oligarchov medzi akcionármi. Riadi sa výlučne pravidlom politickej neutrality pri písaní správ. Neutralita Interfaxu má prísne pravidlá: ak agentúra poskytne priestor niektorému politikovi, hneď žiada o reakciu jeho hlavného politického oponenta. Novinári agentúry nemajú právo do správ vkladať vlastný názor. "Brány" do agentúry majú zatvorené extrémisti, ako napríklad fašistické zoskupenia, ale aj vodcovia čečenských povstalcov označovaných oficiálnou Moskvou za "teroristov", aby agentúra "neporušila ruskú legislatívu", lebo tá neumožňuje čečenským veliteľom dávať interview, uzatvára Le Temps.
