BEJRÚT. Libanonskí politici sa v stredu vzdali druhého pokusu o zvolenie nového prezidenta. Predchádzal tomu bojkot hlasovania desiatkami poslancov.
Bojkot hlasovania je výsledkom neschopnosti dvoch hlavných politických síl v krajine - Aliancia 8. marca a Aliancia 14. marca - dospieť ku konsenzu a dohodnúť sa na prijateľnom kandidátovi, ktorý by vo funkciu vystriedal Michela Sulajmána.
Ak sa do 25. mája, keď sa Sulajmánovi končí mandát, parlamentu nepodarí zvoliť jeho nástupcu, právomoci prezidenta prejdú na vládu, čo je situácia, akú Libanon zažil aj v roku 1988 a 2007.
Dátum ďalšieho pokusu o zvolenie prezidenta vedenie libanonského parlamentu vytýčilo na 7. mája.
Pozorovatelia však pripúšťajú, že patová situácia na libanonskej politickej scéne môže trvať až do 25. mája.
V stávke je stabilita krajiny
Prípadné nezvolenie prezidenta by mohlo viesť k prehĺbeniu politických sporov v Libanone, ktoré predstavujú značné nebezpečenstvo pre stabilitu blízkovýchodnej krajiny vzhľadom na jej susedstvo s vojnou zmietanou Sýriou.
Podľa nepísaného pravidla zaužívaného v politickom systéme Libanonu by mal prezidentom byť kresťan, premiérom sunnitský moslim a šéfom parlamentu zástupca vyznávačov šiitského islamu.
Šiitskí moslimovia pritom podporujú sýrskeho prezidenta Bašara Asada, sunniti zasa proti Asadovi bojujúcich povstalcov a v tábore maronitských kresťanov je rozkol.
Kandidát na úrad prezidenta bude zvolený, ak získa dôveru dvoch tretín poslancov 128-členného zákonodarného zboru.
Dôležitá úloha Hizballáhu
V minulotýždňovom hlasovaní niekdajší vodca kresťanských milícií v libanonskej občianskej vojne Samír Džadža získal podporu len 48 poslancov - prevažne z Aliancie 14. marca, bloku prozápadných - najmä sunnitských - politických strán. Džadža bol kandidátom stredopravej strany Libanonské sily (LF) a je zarytým kritikom šiitského militantného hnutia Hizballáh.
Džadža je preto neprijateľný pre Hizballáh, podporujúci boj sýrskeho prezidenta Asada, ako aj pre strany združené v Aliancii 8. marca, ktoré sa zjednotili po voľbách v roku 2009 na podporu vlády medzičasom odstúpeného premiéra Nadžíba Míkátího.
Proti Džadžovi sa vymedzuje Michel Aún, ktorého šiitský Hizballáh podporuje, aj keď to oficiálne nedeklaruje. Aún je pripravený uchádzať sa o prezidentskú funkciu v prípade, že jeho kandidatúra bude výsledkom konsenzu politických strán.
Aún a Džadža sú úhlavnými nepriateľmi od občianskej vojny, v ktorej sa Libanon zmietal v rokoch 1975-90.
Môžu rokovať aj mesiace
Libanonskí politológovia sa obávajú, že rokovania o Sulajmánovom nástupcovi môžu trvať aj niekoľko mesiacov, pričom je málo pravdepodobné, že niektorý z vhodných kandidátov v parlamente získa potrebné dve tretiny hlasov, a to práve kvôli polarizácii libanonskej politickej scény.
Pripúšťajú preto, že voľba napokon padne na "relatívne obskúrneho a najmenej kontroverzného kandidáta".
