EurovoľbyEurovoľby budú referendom o Únii. Hlavné témy v piatich bodoch
voľby prebiehajú od 22. – 25. mája , na Slovensku 24. mája (sobota) EP vyčlenil približne 16 miliónov eur na kampaň (menej ako 4 centy na voliča) Voliť môžu občania, ktorí majú najmenej 18 rokov (výnimkou je Rakúsko – od 16 rokov) Voľby sú povinné v Belgicku , na Cypre , v Grécku a v Luxembursku Volebná účasť býva veľmi nízka (na Slovensku najnižšia v 2009 – 19,64 % , 2004 - 16,96 %) Prvé priame voľby do parlamentu sa konali v júni 1979 V roku 2014 sa budú konať už ôsme priame voľby v Európe, tretie na Slovensku
Zdroj: Európsky parlament
BRATISLAVA. Májové voľby do Európskeho parlamentu budú iné.
Na základe Lisabonskej zmluvy musí Európska rada pri navrhovaní kandidáta na predsedu Komisie "zohľadňovať výsledky volieb do Európskeho parlamentu".
V praxi to znamená, že európska politická strana si pred voľbami navrhla svojho kandidáta na predsedu Komisie.
Každá takáto európska strana združuje na základe rovnakých cieľov a orientácie národné politické strany, z ktorých si volič bude vyberať kandidátov na europoslancov.
Voliči členských štátov sa tak budú môcť rozhodnúť pre národnú stranu aj na základe kandidáta, ktorého jej európska strana navrhla.
Európska rada by mala s prihliadnutím na výsledok volieb navrhnúť parlamentu na post predsedu Komisie toho kandidáta, ktorého pred voľbami navrhla víťazná európska strana.
Volíme si trinástich zástupcov
"Základný rámec eurovolieb určuje európska norma, ktorú si každá krajina upravuje podľa svojich volebných zvyklostí. Platí, že sa všade volí na základe straníckych kandidátok, hoci s rozličným volebným systémom. Volí sa v rôzne dni, od štvrtka až po nedeľu" povedala pre SME šéfredaktorka portálu euractiv.sk Zuzana Gabrižová.
Každá krajina volí toľko poslancov, koľko jej prislúcha. Napriek tomu, že v súčasnosti má Nemecko 99 poslancov, teda najviac, po voľbách bude mať o troch menej.
Najmenej, šesť poslancov budú mať štáty ako Estónsko, Cyprus, Luxembursko a Malta. Slovensko bude v Európskom parlamente aj po voľbách zastupovať trinásť poslancov.
Počet poslancov určuje európske nariadenie. Lisabonská zmluva stanovuje, že celkový počet poslancov po týchto voľbách bude 751.
Voľby do Parlamentu prebiehajú na základe princípu degresívnej proporcionality: "Znamená to v skratke, že malé krajiny, ako napríklad Slovensko, sú zvýhodnené. Pri určení počtu poslancov, aký má ktorá krajina sa totiž nezohľadňuje len ľudnatosť, inak by napríklad Slovensko malo poslancov oveľa menej a napríklad Nemecko oveľa viac. Platí, že jeden europoslanec z malej krajiny zastupuje proporčne menej ľudí ako poslanec z veľkej," dodáva Zuzana Gabrižová.
Novinka v posilnených právomociach Európskeho parlamentu spočíva v tom, že novozvolení poslanci budú spolurozhodovať s Radou o novom predsedovi Európskej komisie.
V minulosti mali poslanci možnosť vyjadriť dôveru Komisii a jej predsedovi, mali právomoc podrobovať kandidátov na členov Komisie vypočutiu na jednotlivých výboroch parlamentu a Komisiu schvaľovali v pléne.
Po novom však 751 členov Európskeho parlamentu volí navrhnutého kandidáta najmenej väčšinou svojich členov (376).
V prípade ak kandidát nezíska v parlamente väčšinu, Európska rada musí do jedného mesiaca navrhnúť nového kandidáta, o ktorom bude opäť rozhodovať Parlament.
Čo bude po voľbách?
Koncom mája Európska rada zhodnotí výsledky volieb na základe ktorých navrhne kandidáta na predsedu Komisie po ustanovujúcom zasadnutí Európskeho parlamentu, ktoré sa uskutoční 1. júla.
"Druhé júlové plenárne zasadnutie bude pre Európsky parlament prvou príležitosťou na voľbu predsedu Európskej komisie. Zvolený predseda Komisie po dohode potom začne rokovať s vládami členských štátov ohľadom kandidátov na komisárov. Vybraní kandidáti musia prejsť vypočúvaním vo výboroch Parlamentu, ktoré budú pravdepodobne sformované už v júli," povedal pre portál euractiv.sk Robert Hajšel, riaditeľ Informačnej kancelárie Európskeho parlamentu na Slovensku.
Európsku komisiu ako celok schvaľuje Európsky parlament. Schvaľovanie by malo prebehnúť v októbri, alebo v novembri tohto roka. Komisiu menuje Európska rada.
Schulz verzus Juncker
Najpravdepodobnejšími adeptmi na post predsedu Európskej komisie sú kandidáti dvoch najsilnejších európskych frakcií - socialistov a ľudovcov.
Kandidátom Strany európskych socialistov (členom je aj Smer) na post predsedu je súčasný šéf Európskeho parlamentu Martin Schulz.
Pôvodne kníhkupec bez vysokoškolského vzdelania pôsobil ako primátor Würselenu v Severnom Porýní-Vestfálsku. V roku 1994 ho zvolili do Európskeho parlamentu.
Tento nemecký sociálny demokrat viedol európskych socialistov niekoľko rokov, kým sa v roku 2012 neujal funkcie predsedu Európskeho parlamentu.
Jeho najvýznamnejším súperom je bývalý luxemburský premiér Jean-Claude Juncker, ktorého nominovala Európska ľudová strana (členmi sú aj SDKÚ, SMK, KDH).
Vyštudovaný právnik sa hneď po škole začal aktívne angažovať v politike.
Po tom, ako sa luxemburský premiér Jacques Santer stal predsedom Európskej komisie v roku 1995, jeho dovtedajší post prebral Juncker.
Vo funkcií pôsobil takmer 19 rokov a stal sa najdlhšie pôsobiacim premiérom spomedzi členských štátov Únie.
Kresťanský demokrat taktiež predsedal Euroskupine (pravidelné zasadnutia ministrov financií eurozóny) v časoch najväčšej krízy.
V hre o post predsedu Európskej komisie je však aj bývalý belgický premiér Guy Verhofstadt (Aliancia liberálov a demokratov za Európu), predseda gréckej Koalície radikálnej ľavice SYRIZA, Alexis Tsipras (Európska ľavica) či kandidáti Európskej strany zelených José Bové z Francúzska a Ska Keller z Nemecka.
Podľa prieskumov verejnej mienky prvú debatu pred eurovoľbami vyhral Verhofstadt, po ňom bodovala Kellerová a Schulz. Juncker sa ocitol na poslednom mieste. Ďalšia televízna debata sa bude konať 15. mája.
