BRATISLAVA, BRUSEL. Keď sa stal Ján Figeľ prvým slovenským eurokomisárom v kabinte Josého Manuela Barrosa, necítil sa ako nováčik.
„Iba som prešiel z jednej strany stola na druhý. Ale poznal som Brusel a v Bruseli poznali mňa,“ spomína dnešný predseda KDH.
Mal za sebou už trojročnú kariéru vyjednávača krajiny, ktorú za vlády Vladimíra Mečiara označovali ako čiernu dieru Európy. Pre nedemokratické praktiky ju vynechali pri prijímaní do NATO i OECD a meškala aj s prípravami na členstvo v Európskej únii.
Prístupové kapitoly sme napokon uzavreli ako tretí spomedzi desiatich uchádzačov. Aj preto bol Figeľ pri hľadaní kandidáta na prvého slovenského eurokomisára jasnou voľbou.
Dostal na starosť oblasť, ktorá bola výhradne v kompetencii národných štátov. Stal sa eurokomisárom pre vzdelávanie, odbornú prípravu, kultúru a mnohojazyčnosť.
Noví eurokomisári a karfiol
„Považoval som to za výzvu. V oblasti ekonomiky sme skôr čakali pomoc z eurofondov, ale ako nové štáty sme mohli posilniť identitu, hodnoty a kultúru spoločnej Európy,“ hovorí Figeľ.
Tvrdí, že aj iní komisári mali o túto oblasť záujem. „Program pre vzdelávanie dostal štvrtý najväčší rozpočet v rámci politiky Únie, čo nikdy predtým nebolo.“
Zažil napätia medzi starými a novými členskými štátmi. Napríklad, keď si staré členské štáty chceli presadiť finančnú pomoc pre pestovateľov karfiolu postihnutých suchom.
„Vtedy sme sa ako noví eurokomisári postavili proti a návrh neprešiel. Nové krajiny boli odhodlané robiť odvážnejšie zmeny a reformy, staršie už boli zvyknuté na dotácie. Rozšírenie Únii určite pomohlo začať to meniť.“
V eurokomisii sedel takmer päť rokov. Za jeho éry vznikol Európsky inovačný a technologický inštitút, ktorý od roku 2009 funguje v Budapešti a rozšíril sa aj medzinárodný program pre vysokoškolákov Erazmus Mundus.
