v Luhansku separatisti obsadili viacero vládnych budov v piatich mestách vyvesili donecké vlajky, chcú referendum šiestich pozorovateľov OBSE stále zadržiavajú, žiadajú zrušiť sankcie Rusko tvrdí, že stiahlo vojakov pri hraniciach, Západ to nepotvrdil
Únia prijala pomoc pre Ukrajinu v hodnote 365 miliónov eur
KYJEV. Míting na podporu ukrajinskej vlády v Donecku v pondelok prerástol do potýčok s proruskými aktivistami. Zranilo sa 25 ľudí, z toho siedmi ťažko.
Policajti nekonali včas a umožnili tak proruským demonštrantom, aby sa dostali do tesnej blízkosti dovtedy pokojného mítingu na podporu vlády a zaútočili, napísala agentúra Ukrinform.
Ôsmich najaktívnejších účastníkov masovej bitky následne zadržali.
Okrem potýčok došlo aj k únosom, keď proruskí demonštranti na niekoľko hodín zajali siedmich ľudí. Na slobodu ich prepustili v utorok ráno.
V Luhansku obsadzujú budovy Proruskí separatisti v utorok zaútočili automatickými zbraňami a omračujúcimi granátmi na policajnú stanicu v Luhansku, informovala agentúra Reuters.
Podľa nej približne 20 ozbrojencov strieľalo na budovu v snahe donútiť policajtov, aby zložili zbrane.
Podľa agentúry Interfax-Ukrajina sa pred budovou zhromaždilo asi 500 ľudí, ktorí žiadali rezignáciu šéfa polície. Ten údajne s odstúpením súhlasil.
Ešte predtým separatisti obsadili v Luhansku úrad regionálneho prokurátora, regionálnu centrálu štátnej televízie a budovu oblastnej samosprávy.
Úradujúci ukrajinský prezident Oleksandr Turčynov medzitým vyzval na prepustenie policajných šéfov v Luhansku a Donecku.
Podľa neho sa ukázalo, že "drvivá" časť policajných síl na východe Ukrajiny nie je schopná plniť si svoje povinnosti - "brániť našich občanov".
V piatich mestách na východe Ukrajiny vyvesili v utorok vlajky samozvanej Doneckej ľudovej republiky. Ide o Šachtarsk, Torez, Snižne, Hirne a Krasnyj Luč. V Toreze na radnici vlaje aj ukrajinská zástava.
Pro-Russian activist walks in front of Ukraine riot police during a pro-Ukrainian rally in Donetsk (by Marko Djurica) pic.twitter.com/Dhb2BtRLSJ
— Pedro da Costa (@pdacosta) April 29, 2014 Naďalej držia pozorovateľov V Sloviansku naďalej zadržiavajú šiestich pozorovateľov OBSE. Samozvaný primátor Viačeslav Ponomariov v utorok vyhlásil, že je ochotný rokovať, len ak Európska únia odvolá sankcie uvalené na lídrov separatistov.
Podľa Ponomariova neprospievajú sankcie dialógu a ak ich nezrušia, zástupcovia Únie sa k pozorovateľom nedostanú.
Ukrajina a OBSE už vypracovali spoločný plán, ako pozorovateľov oslobodia, povedal námestník ukrajinského ministra zahraničia Danylo Lubkyvskyj. Ubezpečil, že nedôjde k akciám, ktoré by ohrozili životy ľudí.
OBSE navyše oznámila, že plánuje získať pre civilnú misiu na Ukrajine stovky ďalších pozorovateľov. Najprv tam vyslala 100 pozorovateľov; momentálne ich je 154 a tento počet plánuje zvýšiť na 500.
Táto misia je oddelená od misie vojenských pozorovateľov, ktorých skupinu zadržali separatisti.
Ruský minister obrany Sergej Šojgu v pondelok povedal, že desaťtisíce ruských vojakov pri ukrajinských hraniciach sa už vrátili na svoje základne.
NATO ani ukrajinská tajná služba SBU akýkoľvek odsun vojakov zatiaľ nepotvrdili.
Prečítajte si tiež:
Noví na čiernom zozname Únie: rebeli z Donbasu aj podpredseda vlády
Únia schválila miliónovú pomoc Európska komisia v utorok prijala balík pomoci pre Ukrajinu v hodnote 365 miliónov eur.
Podľa slov eurokomisára pre rozšírenie a susedskú politiku Štefana Füleho má tento balík pomôcť Ukrajine s procesom prechodu a posilniť úlohu občianskej spoločnosti, presadzovanie a monitorovanie demokratických reforiem a sociálno-ekonomického rozvoja.
Program je podmienený pokrokom ukrajinskej strany v reformách v nasledujúcich oblastiach: boj proti korupcii, verejná správa, ústavné reformy, volebná legislatíva a reformy súdnictva.
Prvá splátka vo výške 250 miliónov eur bude možná už po podpise dohody o financovaní zo strany Európskej komisie a ukrajinskej vlády.
Osobitné opatrenia pre Ukrajinu sú súčasťou podporného balíčka, ktorý oznámil predseda Európskej komisie José Manuel Barroso 5. marca. Ide o dvojfázový program pomoci.
Na budovanie štátnych štruktúr v procese prechodu únia v krátkodobom horizonte vyčlenila 355 miliónov eur a na podporu občianskej spoločnosti pôjde z Bruselu desať miliónov eur.
Jaceňuk vyzval na zmenu ústavy Ukrajinský premiér Arsenij Jaceňuk vyzval v utorok všetky politické sily v krajine, aby do 25. mája, keď sa uskutočnia predčasné prezidentské voľby, podpísali návrh novej ústavy.
Návrh potom dostane na posúdenie Benátska komisia a ukrajinský Ústavný súd.
Jaceňuk zdôraznil, že hlavným cieľom zmien v ústave "nie je boj o moc, ale jej prerozdelenie".
Práve koncentrácia moci bola podľa Jaceňuka príčinou protivládnych nepokojov a krízy, v ktorých sa Ukrajina zmieta od novembra.
Agentúra UNIAN nedávno citovala podpredsedu parlamentu Ruslana Košulynského, ktorý vyhlásil, že pravdepodobnosť schválenia zmien v ústave do prezidentských volieb je veľmi malá.
Postoj poslancov k prerokúvaným návrhom je totiž prevažne pasívny, v názoroch na zmeny sa rozchádzajú.
Rusko nevylučuje, že voľby uzná Či Rusko uzná výsledky predčasných prezidentských volieb, je otázne. Námestník ruského ministra zahraničia Sergej Riabkov to v utorok nevylúčil.
Povedal, že uznanie výsledku prezidentských volieb na Ukrajine zo strany Moskvy závisí od toho, čo bude hlasovaniu prechádzať a aký bude jeho priebeh.
Ruský prezident Vladimir Putin pritom 17. apríla vyhlásil, že Rusko neuznáva súčasné ukrajinské vedenie a nemôže uznať ani výsledky predčasných prezidentských volieb, pretože počas kampane dochádza k útokom na kandidátov pochádzajúcich z juhu a východu Ukrajiny.
O predčasných prezidentských voľbách na Ukrajine rozhodol ukrajinský parlament 22. februára, keď poslanci zbavili Viktora Janukovyča funkcie hlavy štátu.
Po Janukovyčovi je vyhlásené medzinárodné pátranie a podľa dostupných informácií sa skrýva v Rusku.
Poslanec Strany regiónov sa vzdal Ukrajinský prezidentský kandidát Oleh Carjov sa vzdal boja o úrad hlavy štátu. Svoje rozhodnutie oznámil na utorňajšom zasadnutí koordinačnej rady občianskeho hnutia Juhovýchod.
Carjov, poslanec Strany regiónov, povedal, že príchodom do Kyjeva, kde by vystúpil s prejavom, by riskoval život. Taktiež uviedol, že účasť v diskusiách v štátnej televízii prostredníctvom telemosta mu zamietli.
"V tejto súvislosti som sa rozhodol stiahnuť svoju kandidatúru, pretože za takýchto podmienok je status kandidáta neefektívny," konštatoval.
Zároveň vyzval všetkých prezidentských kandidátov, ktorí majú svoju voličskú základňu na juhovýchode Ukrajiny, aby nasledovali jeho príklad.
"Voľby, ktoré sa konajú na pozadí občianskej vojny, by sme mali bojkotovať," zdôraznil.
Prezidentské voľby na Ukrajine sú naplánované na 25. mája.
