- Do Litvy prišlo 150 amerických vojakov
- Biely dom chce nové sankcie už v pondelok
- Štáty EÚ sa dohodli na nových menách na sankčný zoznam
KYJEV. Proruskí separatisti v ukrajinskom meste Sloviansk sú pripravení vymeniť ôsmich zadržiavaných členov pozorovateľskej misie OBSE za svojich stúpencov, ktorých zadržiavajú ukrajinské úrady.
"Pučisti v Kyjeve zadržiavajú našich druhov a preto sme pripravení na výmenu, ak to bude možné. (Členovia pozorovateľskej misie) sú v dobrom stave, jeden z nich má cukrovku, ale nejde o vážny stav, má lieky. K dispozícii sú lieky i jedlo," vyhlásil podľa Reuters vodca separatistov Viačeslav Ponomariov, ktorý po obsadení úradov separatistami de facto vykonáva funkciu starostu Slovianska.
"Väzni boli vždy v časoch vojny predmetom výmen. Ide o medzinárodnú prax. Držíme ich v dobrých podmienkach. Nepoužívame fyzický nátlak, všetci spolupracujú s našimi ľuďmi," konštatoval líder separatistov, ktorý označil pozorovateľov za vojakov nachádzajúcich sa na ich území bez povolenia.
Podľa neho sú zadržiavaní iba vojaci z povolania, ktorí vo východnej Ukrajine pôsobia ako špióni a nemožno ich označiť za pozorovateľov OBSE.
Bezprostredne nebolo známe, ktorých ôsmich členov misie OBSE separatisti v Sloviansku zadržiavajú.
Medzi zadržanými je Čech aj Nemec
Skupina pozostávala pôvodne z 13 osôb, piatich ukrajinských vojakov, troch vojakov z Nemecka, jedného nemeckého prekladateľa a štyroch vojenských pozorovateľov, po jednom z Českej republiky, Dánska, Poľska a Švédska.
Americký minister zahraničných vecí John Kerry v telefonickom rozhovore vyzval šéfa ruskej diplomacie Sergeja Lavrova, aby "bezpodmienečne" podporil úsilie o prepustenie pozorovateľov.
Nemecké ministerstvo obrany oznámilo, že sa nedokáže spojiť so svojimi členmi misie, rovnaké stanovisko poskytlo ministerstvo zahraničných vecí Dánska.
Diplomacie ČR a Švédska potvrdili, že medzi zadržanými sú ich vojaci.
Český premiér Bohuslav Sobotka vyzval na okamžité prepustenie celej skupiny. To isté urobil aj ukrajinský prezident Oleksandr Turčynov, ktorý zadržanie označil za teroristický čin.
Medzinárodná skupina vojenských pozorovateľov odišla na juhovýchod Ukrajiny 21. apríla, aby vystriedala holandský tím, ktorý tam pracoval od 12. apríla.
Tímy OBSE vysielajú do deviatich ukrajinských oblastí vrátane Luhanska a Donecka, kde silnejú protesty volajúce po federalizácii krajiny.
Do Litvy prišli americkí vojaci
Spojené štáty medzitým rozmiestnili 150 výsadkárov v Litve. V Poľsku a troch pobaltských krajinách Estónsko, Lotyšsko a Litva bude rozmiestnených celkovo 600 amerických výsadkárov, v rámci cvičení peších vojsk.
Podľa očakávania zostanú v tomto regióne do konca roka, pričom sa budú striedať, informoval Reuters.
"Pobaltské štáty a Poľsko sú na hranici NATO, takže sú potrebné ďalšie naliehavé bezpečnostné opatrenia. Táto americká vojenská posila prichádza veľmi vhod a je veľmi nutná," povedala litovská prezidentka Dalia Grybauskaite, keď vítala vojakov na leteckej základni v meste Šiauliai.
Líderka sa nezmienila o Rusku, ale uviedla, že prítomnosť amerických vojakov "odoženie tých, čo narušujú stabilitu v Európe a mier v regióne," pretože invázia do Litvy by zasiahla už aj Američanov.
"Počty nie sú dôležité. Ak ublížia čo len jedinému nášmu hosťovi, bude to znamenať otvorený konflikt - nie s Litvou, ale so Spojenými štátmi," povedala Grybauskaite novinárom.
USA: Ruské letectvo narúša vzdušný priestor Ukrajiny
Americké ministerstvo obrany ešte pred tým informovalo, že ruské lietadlá za posledných 24 hodín opakovane narušili vzdušný priestor Ukrajiny.
Spojené štáty Moskvu zároveň vyzvali, aby prijala okamžité kroky na "deeskaláciu situácie".
"Môžem potvrdiť, že viackrát za posledných 24 hodín ruské letectvo vstúpilo do ukrajinského vzdušného priestoru," uviedol hovorca Pentagonu Steve Warren.
"Narušili ho sedemkrát. Jediným dôvodom je provokovať Ukrajinu... a obviňovať Ukrajinu z vedenia vojny proti Rusku," povedal ukrajinský premiér Arsenij Jaceňuk novinárom počas návštevy Ríma.
Biely dom chce sankcie už v pondelok
Vodcovia veľkých ekonomík združených v skupine G-7 sa dohodli na urýchlenom uvalení ďalších sankcií na Rusko v reakcii na jeho aktivity na Ukrajine.
V spoločnom vyhlásení, ktoré zverejnil v noci na sobotu Biely dom, krajiny G7 informujú o úmysle urýchlene prijať "cielené sankcie".
Komuniké, na ktoré sa odvolávajú agentúry Associated Press a Reuters, konštatuje, že G-7 bude pokračovať v príprave širších sankcií pre kľúčové ruské hospodárske sektory, ak sa Moskva rozhodne pre agresívnu akciu.
Biely dom upozornil, že nové americké sankcie by mohol uvaliť už v pondelok.
G-7 zdôvodnila potrebu urýchleného postupu voči Rusku nadchádzajúcimi májovými prezidentskými voľbami na Ukrajine.
Súčasne však povedala Rusku, že zostáva otvorená diplomatickému riešeniu tejto krízy a vyzvala na jej riešenie na základe ženevskej dohody.
Sankcie komuniké G-7 nešpecifikuje. Agentúra Reuters s odvolaním sa na vysokého amerického predstaviteľa napísala, že každá z krajín G-7 sa rozhodne, ktoré zo sankcií uvalí, nemusia byť nevyhnutne totožné.
Únia rozšíri zoznam sankcií
Európska únia sa podľa Reuters v nasledujúcich dňoch chystá pridať nové mená na zoznam ruských jednotlivcov, ktorí podliehajú sankciám.
"Sankcie, ktoré v najbližších dňoch uvalí európska strana, budú doplnkom v podobe nových mien na zozname jednotlivcov, ktorých sa bude týkať zmrazenie majetku a cestovný zákaz," uviedol jeden zdroj pod podmienkou zachovania anonymity.
Európska únia, ktorej členské štáty majú s Ruskom úzke vzťahy v oblasti obchodu a energetiky, sa zatiaľ vyhýba uvaleniu obchodných a finančných sankcií.
Štáty EÚ sa však už dohodli na nových menách, takže ich dodanie na sankčný zoznam sa uskutoční veľmi rýchlo.
Na zozname sa zatiaľ nachádza 33 ľudí, ktorí majú zmrazené majetky aj bankové účty a nesmú dostať vstupné víza do žiadnej krajiny únie.
Vysokopostavení diplomati EÚ sa dohodli, že núdzové rokovania o zhoršujúcej sa situácii na Ukrajine a o ďalších sankciách proti Rusku sa budú konať v pondelok 28. apríla okolo poludnia v Bruseli.
Tymošenková chce Ukrajinu v NATO
Bývalá premiérka Ukrajiny Julija Tymošenková, ktorá kandiduje v májových prezidentských voľbách, v rozhovore pre agentúru AP povedala, že "Ukrajina sa musí stať členom NATO", ak sa chce ubrániť ruskej agresii.
Tymošenková ďalej uviedla, že hoci len malá časť obyvateľstva doteraz podporovala členstvo Ukrajiny v NATO, postup Ruska pri anexii Krymu a na východe Ukrajiny priniesol zásadnú zmenu verejnej mienky.
"Putin svoju vojnou proti nám zmenil mentalitu Ukrajincov a naviedol nás na nové strategické smerovanie. V tomto prípade je NATO najlepšou voľbou pre Ukrajinu," povedala Tymošenková, ktorej predvolebné prieskumy dávajú šance dostať sa do druhého kola volieb prezidenta, kde by sa stretla so zatiaľ jednoznačným lídrom, miliardárom Petrom Porošenkom.
