- v Sloviansku prišli o život traja ľudia, počet obetí môže stúpnuť
- Kyjev po reakcii Moskvy operácie v Sloviansku a Donecku prerušil
- separatisti prepustili zadržiavaného amerického novinára (viac)
- analytici sa obávajú 2 scenárov: ohrozenia volieb alebo ruskej invázie
- Obama má pripravené sankcie voči Rusku, čaká na spojencov (viac)
SLOVIANSK, BRATISLAVA. Ukrajinské ozbrojené sily sa vo štvrtok pokúsili vrátiť mesto Sloviansk pod kontrolu Kyjeva. Neúspešne.
Už dva týždne ho okupujú ozbrojenci z radov stúpencov takzvanej Doneckej národnej republiky.
Pri rannej prestrelke na jednom z vjazdov do mesta prišli o život traja ľudia, obetí však mohlo byť viac.
Okolo poludnia Ukrajinci mesto obkľúčili, ich operácia však bola skôr symbolická.
„Prišli na prázdne barikády neďaleko centra a rýchlo aj odišli. Separatisti majú naďalej pod kontrolou väčšinu mesta, sú ich desiatky a sú veľmi dobre vyzbrojení,“ rozpráva slovenský fotograf Michal Burza.
Situácia v 130-tisícovom meste bola podľa neho napriek tomu pokojná, aj keď napätá.
„Väčšina ľudí nevychádza von, v obchodoch je však všetko potrebné,“ hovorí z vlastnej skúsenosti.
Aj podľa neho sú medzi separatistami ľudia, ktorí prešli minimálne vojenským výcvikom. Môžu byť medzi nimi ľudia z rozpustených špeciálnych jednotiek Berkut či bývalí vojaci z Afganistanu. Vláda v Kyjeve je presvedčená, že ich riadia ruské špeciálne jednotky.
Ruské cvičenie
Ruský minister obrany Sergej Šojgu dlho neváhal a bezpochyby na príkaz Kremľa začal ako reakciu na posledné udalosti na východnej Ukrajine rozsiahle vojenské cvičenia v pohraničných oblastiach, do ktorých sa zapojí 11-tisíc vojakov.
V Rostovskej oblasti vytiahla ruská armáda svoju najmodernejšiu techniku vrátane protiraketového systému S300.
Šojgu sa jednak odvolal na vojenské manévre NATO v Poľsku a v Pobaltí, tiež však vyhlásil, že „ukrajinskí vojaci posilnení bojovníkmi z Pravého sektora bojujú proti civilistom“.
Túto domnienku podporili ruské médiá správou o „bande Pravého sektora“, ktorá v Sloviansku vtrhla do jedného z bytov a počas „chaotickej streľby“ zranila do hrude 35-ročnú ženu.
Ukrajinska Pravda zase informovala, že po dvoch dňoch zajatia separatisti v Sloviansku prepustili amerického novinára Simona Ostrovského. Magazín Kyiv Post narátal 16 prípadov únosov na východe Ukrajiny.
Putin pohrozil Ukrajine dôsledkami za použitie armády proti proruským aktivistom.
FOTO: SITA/AP
Letáky zhora
Armáde sa na východe podarilo dostať pod kontrolu budovu radnice v Mariupole. Podľa svedkov prenikli do budovy neznámi ľudia, ktorí sami seba označili za lídrov separatistického hnutia, a potom budovu vydali vládnym silám.
Národná garda podľa Interfax tiež prevzala kontrolu nad vysielačom v centre Lugansku, kde proruskí vzbúrenci okupujú viaceré verejné budovy.
Nad niektorými mestami vrtuľníky zhadzovali letáky, ktoré varovali občanov pred „ruským terorizmom“ a pred účasťou na proruských demonštráciách.
„Stanete sa živým štítom... pre ruských diverzantov je čo najviac obetí výhodou, rovnako ako pre ruské médiá,“ píše sa v letáku.
Okrem toho sú na ňom uvedené telefónne čísla, kam môžu ľudia zavolať, keď uvidia ruských vojakov alebo ozbrojených civilistov či osoby, ktoré nosia do budov obsadených separatistami plné tašky potravín.
Barikáda z pneumatík v meste Sloviansk.
FOTO: TASR/AP
Dva scenáre
Kyjev len niekoľko hodín po vystúpení Šojgu a ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorý sa slovami „to nenecháme bez odpovede“ vyhrážal Ukrajine, vojenské operácie radšej prerušil.
Úradujúci prezident Oleksandr Turčynov márne vyzýval Rusko, aby sa okamžite prestalo miešať do ukrajinských vnútorných záležitostí a stiahlo svojich vojakov.
Rusko zase neskôr večer požiadalo USA, aby donútili ukrajinskú vládu stiahnuť vojská z východu krajiny.
Podľa analytikov sa v Kremli teraz preberajú dva scenáre vývoja: ak sa situácia ešte vyostrí, nie je vylúčený vstup ruských vojsk do Doneckej oblasti. Druhou možnosťou je vyvolávanie lokálnych zrážok až do volieb 25. mája, ktoré by vyhrotená situácia na východe mohla ohroziť.
„Nad legitimitou volieb visí veľký otáznik,“ povedal vo štvrtok poobede hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov.
Kremeľ sa už dlhšie snaží spochybňovať predčasné prezidentské voľby a využíva pritom zosadeného ukrajinského prezidenta Viktora Janukovyča, ktorý z času na čas vystúpi na krátkom predstavení pred novinármi a hneď zmizne.
USA majú pripravené sankcie
Obama povedal, že ak Rusi nezačnú ctiť dohody zo Ženevy, môže dôjsť k ďalším sankciám. Putin odpovedal, že Rusku zatiaľ kriticky neublížili.
WASHINGTON, BRATISLAVA. Zatiaľ nevidíme, že by Rusko dodržiavalo ducha dohody zo Ženevy. Namiesto toho vidíme ozbrojených mužov obsadzovať budovy a Rusko ich neodradzuje.
V stredu to na návšteve Japonska povedal americký prezident Barack Obama s tým, že to môže znamenať ďalšie sankcie voči Rusku.
V priebehu dní?
Tie sa už podľa Obamu pripravujú, Američania by ich podľa neho mohli prijať v priebehu dní a nie týždňov, ak Rusi neimplementujú dohodu zo Ženevy. Tá hovorila, že proruskí separatisti musia opustiť budovy.
Nie je jasné, o aké sankcie by išlo. Mohol by sa rozšíriť zoznam ľudí z Putinovho okolia, ktorým by zmrazili účty či zakázali vstup do Spojených štátov.
Obama chce, aby sa k nim pridali aj spojenci, teda najmä Európska únia. Tá však je pri ďalších sankciách váhavejšia. Dôvodom je, že ekonomika jej členov je bližšie napojená na Rusko ako americká.
Ak by sa západné krajiny uchýlili k ďalšej fáze sankcií – ekonomických – spomína sa viacero foriem.
Ako napísal Wall Street Journal, niektoré sú skôr symbolické, ako zákaz dovozu ruského kaviáru. K iným patrí zákaz dodávania zbraní do Ruska či používania ruských hnojív.
Putin: Nič kritické
Ruský prezident Vladimir Putin vo štvrtok povedal, že doterajšie sankcie Rusko kriticky nepoškodili.
„Celkovo spôsobujú škodu, pretože po nich sa prehodnocujú ratingy, pôžičky by mohli byť drahšie a tak ďalej. Ale nemá to kritický charakter,“ povedal Putin podľa Reuters.
Rovnako odmietol používanie sankcií ako nástroja diplomacie. „Celkovo škodia každému, ničia globálnu ekonomiku,“ dodal podľa agentúry.

Tomáš Vasilko