DHÁKA, BRATISLAVA. Mahmuda chodí každý deň okolo trosiek, kde pred rokom zomrel jej muž. Ona kolaps textilnej továrne Rana Plaza, pri ktorej zahynulo 1130 ľudí, prežila.
Teraz pracuje v inej továrni, opäť pri šijacom stroji v podobných pracovných podmienkach.
„Neustále si hovorím, že keď spadla jedna budova, neznamená to, že spadnú všetky. Nemôžem sa báť, ako by som nakŕmila rodinu, ak by som sa bála?“ cituje ju Guardian.
Mahmuda teda z bangladéšskej metropoly Dháka domov na vidiek neodchádza.
Nemala by sa ako postarať o deti, za prácu vo fabrike s pravidelnými nadčasmi a šesťdňovým pracovným týždňom dostáva 50 eur mesačne, na vidieku by nezarobila ani to.
