Biden bol v Kyjeve nezvyčajne ostrý: Rusko chce Ukrajinu roztrhnúť
WASHINGTON, BRATISLAVA. Najtvrdšie sankcie voči Rusku od konca studenej vojny vyhlasujú v takmer rovnaký deň.
Aj minulotýždňovú ženevskú dohodu o odzbrojení všetkých nelegálnych zložiek na Ukrajine oznámili americký šéf diplomacie John Kerry a európska šéfka diplomacie Catherine Ashtovnová ako zohratý pár.
Ukrajinská kríza spojila Američanov a Európanov, ale podľa znalcov sa to onedlho zmení. Obama sa chystá pritvrdiť postoj voči Rusku a chce dostať Moskvu do izolácie.
To spôsobí Európe problémy, pretože je s Ruskom silno ekonomicky previazaná. Európska únia stále verí, že treba s Rusmi rokovať a tlačiť na diplomatické riešenie.
Biden v Kyjeve: Treba konať
Prieskum
Nepoznajú Ukrajinu
Len jeden zo šiestich Američanov vie, kde presne leží Ukrajina, ukázal nedávny prieskum vedcov z univerzít Harvard a Princeton.
Väčšina z vyše dvetisíc opýtaných tipovala, že Ukrajina leží o tritisíc kilometrov ďalej, niekde v Európe alebo v Ázii.
Tí, ktorí v prieskume nevedeli, kde Ukrajina leží, podporovali americkú vojenskú intervenciu.
Američania už v pondelok hovorili o dôkazoch, že Rusko porušuje ženevskú dohodu a Kerry vo veľmi ostrom telefonáte s ruským šéfom diplomacie Lavrovom hovoril o sprísnení sankcií, ak Rusi neurobia viac pre zníženie napätia na Ukrajine.
Vyčítal Moskve, že separatisti na východe Ukrajiny obsadzujú ďalšie budovy a unášajú novinárov a civilistov.
Americký viceprezident Joe Biden počas utorňajšieho vystúpenia v Kyjeve odkázal Rusku, že „je načase prestať rečniť a začať konať“.
Američania podľa amerických médií plánujú poslať do Moskvy svojho veľvyslanca, ktorý doteraz pôsobil na Ukrajine.
Zmena politiky v zákulisí
V zákulisí sa podľa znalcov mení americká politika voči Rusku.
Peter Baker, spravodajca New York Times, hovorí, že si americká administratíva stále viac osvojuje stratégiu legendárneho amerického diplomata Georga Kennana, ktorý počas studenej vojny presadzoval politiku „zadržovania komunizmu“.
Išlo o politiku izolacionizmu voči Sovietskemu zväzu i štátom, kde presadil komunizmus.
„V budúcnosti bude americký kurz oveľa tvrdší,“ hovorí Fiona Hill, expertka na Rusko z Washingtonu podľa magazínu Der Spiegel.
Zmena kurzu prezidenta Obamu súvisí podľa pozorovateľov s tým, že sa zahraničná politika začína riešiť v domácej politike. Pritvrdzujú hlavne republikáni, ktorí vláde vyčítajú, že je na Rusov veľmi mierna.
Tvrdý postup voči Rusom požaduje aj bývalá šéfka diplomacie a prvá dáma Hillary Clintonová, ktorá uvažuje o kandidatúre na prezidenta v roku 2016 a Putina už po Kryme prirovnala k Hitlerovi.
Podľa pozorovateľov Clintonová vie, že ak by mala pochopenie pre Rusko, tak budúce voľby nevyhrá.
Ekonomiku to poznačí
Pre Európu by mal tvrdší kurz USA následky.
Európska ekonomika je silno previazaná na Rusko, čo Úniu brzdí, aby zaviedla proti Rusku ekonomické sankcie, a spolieha sa na diplomaciu.
„Sledujem nový tvrdý americký kurz s obavami, pretože dlhodobo nebude stabilita bez rozumného vzťahu k Rusku,“ povedal pre Der Spiegel expert vládnych sociálnych demokratov (SPD) na zahraničnú politiku Niels Annen.
