Po vražde dvoch mužov vrátane poslanca Vlasti obnovil ukrajinský prezident operáciu proti separatistom na východe.
- V Kramatorsku obsadili separatisti ďalšie vládne budovy
- V Sloviansku strieľali na ukrajinské armádne lietadlo
KYJEV. Situácia na východe Ukrajiny sa opäť vyostrila. V okolí Slovianska našli v utorok telá dvoch brutálne mučených osôb, vrátane poslanca Vlasti z mesta Horlivka Volodymyra Rybaka.
V Kramatorsku obsadila skupina separatistov vedená plukovníkom vojenskej rozviedky generálneho štábu ruskej armády Igorom Strelkovým sídlo ukrajinskej tajnej služby SBU aj mestskej polície.
Zajala pritom policajného veliteľa Vitalija Kolupaja a za jeho prepustenie údajne požaduje zbrane.
Medzi zajatými v budove SBU sa zase ocitol americký reportér portálu Vice Simon Ostrovsky.
Dočasný prezident Oleksandr Turčynov v reakcii na pokračujúce násilnosti obnovil protiteroristickú operáciu. Povedal, že od silových štruktúr očakáva efektívny postup.
"Teroristi, ktorí si za rukojemníkov vzali fakticky celú Doneckú oblasť, prekročili hranicu, keď začali mučiť a vraždiť ukrajinských vlastencov," zdôraznil Turčynov podľa agentúry UNIAN.
K zločinom dochádza za plnej podpory a zhovievavosti Ruskej federácie, poznamenal Turčynov.
Rusko vydalo pamätnú mincu k anexii Krymu. Zdroj: BBC
Nad Slovianskom ostreľovali lietadlo
Neznámi páchatelia v utorok ostreľovali lietadlo typu AN-30 ukrajinského rezortu obrany počas jeho monitorovacieho letu nad Slovianskom na východe krajiny.
Informovala o tom tlačová agentúra UNIAN s odvolaním sa na nemenovaný zdroj blízky ministerstvu obrany.
Podľa neho sa posádke lietadla podarilo následne pristáť na letisku v Kyjeve. O prípadnom poškodení stroja nie sú známe žiadne podrobnosti.
Iba pred troma dňami došlo podľa ukrajinských zdrojov k ostreľovaniu civilného vrtuľníka, z ktorého vyhadzovali nad Slovianskom letáky s textom ženevskej dohody.
Problémy medzičasom hlási aj letisko v Luhansku. Bez uvedenia príčin je mimo prevádzky až do 12. mája.
Američania tlačia na Rusov
Ukrajina a Rusko sa navzájom obviňujú z nedodržiavania podmienok ženevskej dohody. Jedným z jej bodov bolo odzbrojenie všetkých ilegálne ozbrojených skupín na Ukrajine.
Minister zahraničných vecí USA John Kerry počas utorkového telefonátu varoval ruského rezortného kolegu Sergeja Lavrova, že Washington je pripravený pristúpiť k tvrdším sankciám voči Rusku, ak neklesne napätie.
"(John Kerry) argumentoval pribúdajúcimi dôkazmi o tom, že separatisti pokračujú v obsadzovaní ďalších (vládnych) budov a zajímajú novinárov aj civilistov," povedal nemenovaný americký politik pre agentúru Reuters.
Kerry zároveň vyzval Lavrova, aby Rusi zmiernili svoju eskalačnú rétoriku.
Lavrov počas telefonátu nástojil, že Ukrajina musí urobiť urgentné opatrenia, aby uplatnila dohodu z Ženevy. Podľa neho musí Kyjev zrušiť rozmiestnenie armády v krízovej oblasti a odzbrojiť členov radikálneho Pravého sektora.
Ostrejšie slová zvolil počas návštevy Kyjeva americký viceprezident John Biden. Obvinil Moskvu, že po „okupácii Krymu“ chce „roztrhnúť Ukrajinu“, ktorá teraz „bojuje o holú existenciu“.
Biden bol v Kyjeve nezvyčajne ostrý: Rusko chce Ukrajinu roztrhnúťČítajte
Tatári majú problém s Krymom
Rusko v utorok vyhostilo prvého tajomníka kanadského veľvyslanectva v Moskve v reakcii na predchádzajúce kanadské vyhostenie zástupcu ruského vojenského atašé.
Krymskotatársky parlament (medžlis) zase obvinil Rusko z toho, že zakázalo návrat na polostrov významnému tatárskemu politikovi.
Vo vyhlásení uviedol, že Mustafa Džemilev - člen ukrajinského parlamentu a bývalý predseda medžlisu - ma zakázané vstúpiť na územie Ruska po dobu piatich rokov, a to na základe federálneho zákona.
Bolo to napísané v oznámení bez hlavičky a podpisu, ktorý Džemilev podľa parlamentu dostal. Politik sa v oznámení spomína ako "občan Ukrajiny".
Ruská Federálna migračná služba sa k záležitosti odmietla vyjadriť, rovnako aj ministerstvo zahraničných vecí, píše agentúra Reuters.
Obvinenie zaznelo deň po tom, ako ruský prezident Vladimir Putin podpísal dekrét, ktorý označuje deportácie Tatárov počas vlády Josifa Stalina v 40. rokoch 20. storočia za nezákonné a zaručuje autonómne práva pre Tatárov a ďalšie menšiny.
