KYJEV, BRATISLAVA. Zatiaľ čo politici a diplomati sa tvária, že sa na Ukrajine začína blýskať na lepšie časy, tí, ktorí držia v rukách zbrane a okupujú budovy vo východoukrajinských mestách, o prímerí nechcú ani počuť.
Proruskí aktivisti, ktorí pred niekoľkými dňami vyhlásili Doneckú národnú republiku na území ukrajinskej Doneckej oblasti, nehodlajú opustiť žiadnu z vládnych budov v Donecku.
Štvorstranné rozhovory, ktoré vo štvrtok prebehli v Ženeve, tak môžu zostať len teoretickou šancou bez praktického výsledku.
Aspoňže Rusko prišlo
Čo dohodli
- odzbrojenie všetkých nelegálne ozbrojených skupín na Ukrajine
- vrátenie okupovaných budov regionálnym vládam
- uvoľnenie okupovaných námestí a iných priestranstiev
- amnestia pre demonštrantov s výnimkou páchateľov ťažkých zločinov
- väčšie zapojenie pozorovateľskej misie OBSE na Ukrajine
- transparentná a inkluzívna zmena ukrajinskej ústavy
„Už len fakt, že sa Rusko zúčastnilo na rozhovoroch, je veľmi dôležitý. Pretože mnohí očakávali, že Moskva tak neurobí. A to by bol ďalší významný posun k samoizolácii,“ charakterizoval prínos rokovaní ruský historik a politológ Nikolaj Svanidze.
Okrem toho veľký posun ruskí experti neočakávajú: na rozhovoroch v Ženeve boli ľudia, ktorých nerešpektujú ani aktivisti ukrajinského euromajdanu, ani členovia radikálneho Pravého sektora, ani proruskí separatisti.
Ukrajinská revolúcia zaviedla špecifický systém občianskej kontroly, ktorý je len ťažko zlučiteľný s doterajšími politickými a diplomatickými zvyklosťami.
Zatiaľ čo Spojené štáty, Európska únia a predstavitelia Ruska a Ukrajiny sa v Ženeve dohodli, že nezákonné ozbrojené formácie musia zložiť zbrane a opustiť vládne budovy, samotní demonštranti na východe Ukrajiny žiadne príkazy „nelegitímneho ukrajinského vedenia“ plniť nehodlajú.
Že na schôdzke bolo zastúpené aj Rusko, ktorého vlajky vytrvalo všade vyvesujú, pre nich nie je dôležité.
Podľa ukrajinských médií demonštranti tiež dostávajú z Moskvy inštrukcie, ktoré sa rozchádzajú so závermi ženevských rokovaní.
Nesplniteľné podmienky
A tak prichádzajú na rad rôzne nesplniteľné podmienky separatistov, ktorí sa tvrdošijne stavajú na rovnakú úroveň so súčasným dočasným vedením Ukrajiny.
Podľa predstaviteľov „Doneckej národnej republiky“ by kyjevská vláda mala opustiť sídla štátnych orgánov v ukrajinskej metropole. Ak tak urobí, sú ozbrojenci ochotní urobiť rovnaký krok.
Ďalšou podmienkou podľa proruských separatistov je likvidácia euromajdanu na Námestí nezávislosti v Kyjeve. Lenže ukrajinská vláda v piatok vyhlásila, že toho sa ženevská dohoda netýka. To, že tam nie sú ozbrojení ľudia, ani že účastníci majdanu už neokupujú žiadne vládne budovy, separatisti na východe krajiny nevnímajú ako dôležitý rozdiel.
Jeden z vodcov „Doneckej národnej republiky“ Denis Pušilin usporiadal v piatok v Donecku tlačovú konferenciu, na ktorej obvinil ukrajinskú vládu, že ženevské dohody bojkotuje. „Odmietajú stiahnuť vojská z Doneckej oblasti a v tejto situácii nemá cenu hovoriť o žiadnych ústupkoch,“ vyhlásil.
Pušilin tiež požaduje prepustiť na slobodu všetkých politických väzňov (väznených proruských separatistov), rozpustiť Pravý sektor a národnú gardu. „Až potom sme ochotní pristúpiť na dialóg,“ dodal.
Ukrajinské vedenie má však jasno: chystá sa v protiteroristickej operácii pokračovať, aj keď maximálne zdržanlivo. Civilistov sa použitie sily netýka. Navyše tí, ktorí dobrovoľne zložia zbrane, nebudú potrestaní.
Kyjev hovorí o ruštine
K upokojeniu situácie chcela v piatok prispieť aj expremiérka Julia Tymošenková. V Donecku sa stretla s proruskými separatistami a stala sa tak prvým proeurópskym ukrajinským politikom, s ktorým boli ochotní osobne hovoriť.
Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Deščycia zase varoval, že vláda môže budúci týždeň podniknúť konkrétnejšie kroky, ak separatisti nevyprázdnia verejné budovy.
Po otázke o lehote na splnenie dohody Deščycia povedal, že dúfa, že víkendové veľkonočné sviatky zmiernia napätie a umožnia pozorovateľom OBSE dohliadať na tento proces.
Úradujúci ukrajinský prezident Oleksandr Turčynov a premiér Arsenij Jaceňuk medzitým prisľúbili posilnenie ústavných práv na používanie ruštiny v snahe utlmiť separatistické protesty na východe krajiny.
Uviedli, že podporia zmenu ústavy, ktorá decentralizuje viac právomocí. Umožní napríklad regiónom rozhodnúť o ich úradnom jazyku, čo je kľúčová požiadavka rusky hovoriaceho obyvateľstva.
Jaceňuk uviedol, že ruský jazyk bude mať v zmenenej ústave osobitný štatút.
Vypli ruské vysielanie
Pomerne pokojný piatok narušil ozbrojený incident neďaleko Kramatorsku. Ukrajinské jednotky sa tam pokúsili zlikvidovať kontrolné stanovište povstalcov, aby zabezpečili prejazd vojenskej techniky do Slovjanska.
Z miesta sa podľa agentúry UNIAN ozývali výstrely a výbuchy granátov, incident si údajne vyžiadal jednu obeť.
Komando ukrajinskej tajnej služby SBU ráno v Kramatorsku vytlačilo z miestneho rádiokomunikačných centra separatistov a obsadilo televíznu vysielaciu vežu.
Vzbúrenci sa vysielacieho zariadenia zmocnili vo štvrtok a sprevádzkovali predtým vypnutý príjem ruských televíznych kanálov. Po zásahu SBU bolo ruskej vysielanie znovu vypnuté, oznámil denník Ukrajinska pravda.
SBU oznámila, že protiteroristická operácia za účasti armády bude pokračovať napriek ženevskej dohode.
Obama dohode s Rusmi veľmi neverí
Americký prezident je skeptický, ďalšie sankcie proti Rusku nevylúčil.
WASHINGTON, BRATISLAVA. Barack Obama uvítal výsledky rokovaní v Ženeve, v pozitívnych vyjadreniach však bol opatrný.
„Domnievam sa, že v tomto momente si nemôžeme byť istí ničím... Existuje tu možnosť, šanca, že diplomacia môže viesť k upokojeniu situácie,“ povedal Obama na tlačovej konferencii v Bielom dome.
Zdôraznil, že na základe predchádzajúceho konania Ruska sa však na dohodu nemožno spoliehať.
V prípade, že sa situácia na Ukrajine neupokojí a ruská strana nebude dohodu dodržiavať, sú Spojené štáty a ich spojenci pripravení uvaliť na Rusko ďalšie sankcie. Americký prezident dohodu konzultoval s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou aj s britským premiérom Davidom Cameronom.
Obama sa podľa Washington Post s Cameronom vo štvrtok zhodli na tom, že „Rusko musí prijať okamžité opatrenia na deeskaláciu situácie na východnej Ukrajine“. Lídri krajín zdôraznili, že Rusko by malo využiť svoj vplyv a prinútiť ozbrojené jednotky, aby zložili zbrane a opustili obsadené budovy. Ruský prezident Putin zatiaľ na americké vyjadrenia nereagoval.
Lukáš Onderčanin
