Možností je niekoľko: od vpádu ruských vojsk, cez občiansku vojnu až po diplomatické riešenie.
1.Scenár Krym: pripojenie k Rusku
Proruskí separatisti dobyjú administratívne budovy v mestách na východe Ukrajiny a vyhlásia autonómnu republiku tak ako na Kryme. Rozdiely tu však sú: „Obyvateľstvo je etnicky viac premiešané ako na Kryme,“ hovorí pre ukrajinské médiá Dmitrij Trenin z moskovského Carnegie centra.
Donbaský región sa navyše nikdy necítil „nespravodlivo odtrhnutý od Ruska“ tak ako Krym, ktorý bol v roku 1954 pripojený k Ukrajine.
Aj tempo je iné. Na Kryme sa veci udiali počas niekoľkých dní, po malých demonštráciách prevzali jednotky kontrolu nad vládnymi budovami, deň potom jednotky dobyli letiská.
Na východnej Ukrajine trvá konflikt dlhšie. Stále tam dochádza k obsadzovaniu vládnych budov, ale regulárne jednotky tam Rusko neposlalo.
2.Vpád ruských vojsk
Server Ukrajinská Pravda naznačil najhorší scenár: rozdelenie Ukrajiny po ruskom vpáde vojsk. Tento scenár by mohla urýchliť ukrajinská protiteroristická operácia v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny, ktorá sa začala v utorok.
V prípade, že budú obete, Rusko má dôvod vyslať jednotky a chrániť ruskú menšinu. „Ukrajinská vláda musí byť opatrná, aby nedala Rusku zámienku na intervenciu,“ hovorí pre Guardian ukrajinský analytik Mykola Riabčuk.
Putinove jednotky by potom došli až po Dneper, prípadne až do Kyjeva. Na juhu by nechali tanky prísť až po Odesu a na juhozápade až k Moldavsku a k členovi EÚ Rumunsku. Získali by koridor až k ruskému protektorátu Podnestersko. Týmto by si Moskva poistila aj námorné prístavy na Ukrajine. To je podľa pozorovateľov jasný Putinov cieľ.
Aj NATO už varovalo, že Rusko by mohlo Ukrajinu obsadiť vojensky za niekoľko dní. „Vojensky je to možné,“ potvrdzuje ukrajinským médiám aj Ruslan Puchov, vojenský analytik moskovského think-thanku Cast, ale podľa neho nepravdepodobné. „Ak by to Kremeľ chcel urobiť, už by to urobil dávno,“ hovorí.
Rusko by zrejme nenarazilo na veľký odpor, ak by vstúpilo na územie Ukrajiny. Ukrajinská armáda je slabá, zle organizovaná a demoralizovaná. Tie jednotky, ktoré fungujú dobre, by sa zrejme stiahli na ochranu Kyjeva.
Ukrajina si ani ekonomicky vojnu dovoliť nemôže, je zadlžená, radšej by pustila východ krajiny. Odpoveď Západu by závisela od rýchlosti ruskej operácie. Ak by prebehla počas niekoľkých dní, Západ by sa na vojenskú reakciu nezmohol, zrejme by len prijal ešte ostrejšie sankcie. Podľa analytika Puchova je to však málo pravdepodobné.
3.Občianska vojna
To je podľa expertov pravdepodobný scenár, Rusko bude živiť konflikty v Donecku bez toho, aby sa samo oficiálne do konfliktu zapojilo.
Chce takto oslabiť vládu v Kyjeve a donútiť ju, aby federalizovala Ukrajinu, čiže posilnila autonómiu na východe krajiny, a zriekla sa vstupu do NATO, myslí si aj Mark Galeotti, ruský expert z univerzity v New Yorku.
Putin po začiatku vojenskej operácie Ukrajiny v telefonáte s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou varoval, že Ukrajina sa ocitla na „pokraji občianskej vojny“.
4.Referendum
Premiér Arsenij Jaceňuk a prezident Oleksandr Turčinov pripustili referendum o statuse východnej Ukrajiny, čo je strategicky múdry ťah: vláda tak urobila ústupok rebelom, ktorí týždne hlasovanie požadujú.
Referendum chce vláda spojiť s prezidentskými voľbami, aby sa hlasovalo na celej Ukrajine.
V celoukrajinskom hlasovaní by väčšina bola proti odtrhnutiu východu. Aj preto rebeli zrejme nebudú s referendom takto súhlasiť, oní chcú hlasovanie len v regióne. Po kladnom hlasovaní by mohli do regiónu vstúpiť Rusi podobne ako po referende na Kryme.
Ani jedno z referend však nevyrieši problém. O zmene článku 2 ústavy, ktorá označuje Ukrajinu za jednotnú krajinu, sa ešte v novodobej histórii Ukrajiny nehlasovalo.
5.Diplomatické riešenie
Šancu má stále aj diplomacia. Vo štvrtok si Američania, Európska únia, Ukrajina a Rusko prvý raz sadnú za rokovací stôl.
Mohli by dohodnúť čiastočnú deeskaláciu: Rusko by stiahlo jednotky z hraníc s Ukrajinou, dištancovalo by sa od povstalcov a sľúbilo by vojenskú zdržanlivosť.
Situáciu na Ukrajine by potom kontrolovala OBSE, EÚ a USA by postupne zrušili sankcie a dohodli by si mierový plán, na konci ktorého by bolo referendum o východnej Ukrajine.
